Time Life Management.org|Zorganizujte si čas, energiu, prácu aj domácnosť

Váhavosť. Odkladanie. Odsúvanie vecí na neskôr. Slová, ktoré hovoria: “Dnes nie, možno zajtra, a  možno ani zajtra nie, možno neskôr.” Vtipné ospravedlnenie, v ktorom sa hovorí, že čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra máš pre seba dva dni voľna. Zdá sa, že odkladanie vecí na neskôr a váhanie sú fenoménmy s ktorými sa určite každý z nás stretol. Je to taký náš malý tichý nepriateľ, ktorý vôbec ale vôbec nevyzerá nebezpečne, ale to je len nebezpečné zdanie. Rovnako aj v prírode tie najsmrteľnejšie tvory a rastliny vyzerajú tak nevinne, človek by priam neodolal a dotkol sa alebo aspoň ovoňal. A to by asi bolo to posledné, čo by vo svojom živote urobil. Odkladanie a váhanie síce nemá, vo väčšine prípadov také smrteľné následky, ale tiež nám vie pekne znepríjemniť život.

Váhanie je vytvorené tým, čo je a tým čo by mohlo byť. Málokto z nás je celkom a bezvýhradne spokojný s tým v akej situácii sa nachádza. Viac alebo menej sa ju snažíme zmeniť, vylepšiť, upraviť aby viac vyhovala našim potrebám. Je to však cesta, po ktorej keď našlapujeme nie veľmi opatrne, tak sa celý náš život zmení na posadnutie kontrolu celého nášho okolitého sveta a to nám samozrejme tiež na pokoji nepridá.

Váhanie je okamih kedy si uvedomujeme, čo by sme mali urobiť, zmeniť, napraviť. Už v tomto okamžiku sme sa dostali pomerne ďaľeko, možno ďalej než väčšina ľudí,ktorí nikdy neuvažovali nad tým ako by veci v ich živote mohli byť inak. Ale to je ĺen jeden krok. Prvý krok.Veľmi dôležitý, ale vôbec nie dostačujúci. Vieme, čo máme urobiť, dokonca niekedy vieme, aj ako to máme urobiť. Máme k dispozícii všetky zdroje, ktoré na vykonanie našej úlohy potrebujeme. Postavíme sa na štartový blok a…..nič sa nestane. Sme pripravený vyraziť. Dosiahnuť cieľ. Ale keď zaznel výstrel, tak sme sa zasekli. Dokonca sa sami sebe čudujeme.

Ako je to možné? Sám seba nepoznávam. Prečo som nevyrazil? Prečo ešte stále stojím na mieste, keď stopky bežia a ja už by som mal byť v plnej paráde na závodnej dráhe.

Pred mnohými rokmi som bol po prvý na meditačnom tréningu. Sám som poriadne nevedel,do čoho idem, ale kedže som v tej dobe skúšal všetko, čo mi prišlo pod ruku, povedal som si, že takáto skúsenosť mi nemôže nijako uškodiť. Mal som šťastie na meditačných učiteľov, ktorý sa naozaj o mna dobre postarali a tak som bez ujmy na psychickom zdraví vedel prejsť cez mnohé úskalia intenzívneho meditačného tréningu. Učili sme sa okrem iného aj meditácii v chôdzi. Povedli nám:

Postavte sa na jeden koniec pomyselného chodníka, ktorý teraz bude vaším pracovným priestorom. Pozrite sa asi 10 metrov pred seba.To je váš cieľ. Uvedomte si, kde stojíte. Rozhodite sa, že chcete vyraziť….avšak ten pohyb neurobíte…všimnite si, čo tesne predchádza vášmu pohybu. Je to niečo, čo by sme mohli nazvať ako hnutie mysle. Tendencia mysle pohnúť sa istým smerom. Je to zámer.

Pokiaľ sa človeku darí všímať si vo svojej mysli zámer a podarí sa mu to naozaj dobre, už nikdy nevybuchne v záchvate hnevu, zlosti či žiarlivosti. Zámer je takou mocnou silou, že v niektorých kultúrach sa jeho zvládnutie spája s ovládaním magických schopností mysle.

Hovorí sa, že váhanie je spôsobené slabou vôľou. Ale vôľa nie je niečo čo predchádza  činu. Vôľa má skôr podobu myšlienkovej úvahy. Zámer však nie je myšlienka. Je to veľmi nenápadný fenomén, ktorý si skutočne vyžaduje istú mieru všímavosti aby ste s ním mohli pracovať. Ak teda chcete svoj zámer a vašu schopnosť všímať si ho rozvíjať, tak vám neostane nič iné len si ho….všímať. Pozorujte sa, pozorujte, čo sa deje tesne pred tým, než niečo urobíte. Muži, pozorujte čo sa deje vo vašej mysli tesne pred tým, než sa otočíte za peknou ženou. Ženy, pozorujte čo sa deje vo vašej mysli, tesne pred tým , než sa otočíte za peknou….kabelkou:) Okamih tesne pred tým, než sa to stane  sa vo vašej mysli objaví zámer. Ak ste ho zaregistrovali, tak sa pre vás stal niečím uchopiteľným a rozvíjateľným. Je to prvý krok k tomu, aby sa vaše zámery staly silnými a dodali vám energiu potrebnú na prekonanie váhania a odkladania.

A čo vy? Aké sú vaše skúsenosti s váhaním a odkladaním? Ako zvládate tohoto mocného nepriateľa?

Páčil sa vám článok?  Nezabudnite sa potom príhlasiť k odberu príspevkov priamo do vašej mailovej schránky.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Vo svojej praxi kouča a konzultanta sa stretávam s rozličnými ľudmi. S úspešnými, aj tými menej úspešenými.  Čo však majú títo ľudia častokrát spoločné je, že sa boria s ich vlastným nezvládnutým time manažmentom. Dalo by sa povedať, že je to problém tak typický a tak častý, že sa pokojne už dopredu môžem pripraviť, že budem pracovať na téme: Ako zvládnuť vlastný time management.

Zaujímavé, je že tento problém sa objavuje predovšetkým u ľudí, u ktorých sa očakáva, že budú pracovať samostatne, že svoje pracovné povinnosti si budú organizovať tak, aby im na všetko vyšlo dosť času. Daľšou skupinou, ktorá má problém s vlastným time managementom sú ľudia, ktorí pracujú z domu. Je pravdou, že hlavne v súčasnej dobe sa inštiút home office dostáva aj vo veľkých firmách hodne do popredia, pretože vďaka nemu ľudia urobia viac, sú viac motivovaní, bývajú zyčajne aj menej chorí a pod. Obrátenou stránkou home office je, že aby sa človek mohol venovať vlastnej práci, tak si musí vybudovať nevyhnutnú sebadisciplínu aby sa ráno prezliekol z pyžama do normálneho pracového oblečenia (možno sa vám to zdá smiešne, ale to, v čom ste oblečení, tak ovyplyvňuje naladenie vašej mysle. Ak ste v pohodlných tepláčkoch alebo pyžamku, tak sa dá ťažko očakávať že bude podávať výkony hodné pretekára formuly jeden. Ale aj tu prirodzene platia výnimky.) Zmena oblečenia je však je len jeden z drobných trikov ako sa naladiť na to, že aj keď ostávam doma, tak to je nie preto lebo mám dovolenku, ale preto, lebo tu mám na stole rozpracovaný tisícstránkový dokument,  ktorý do konca týždňa musí byť dokončený.

Ak hovoríme o time managemente, tak je nutné vziať do úvahy dve základné premisy, ktoré naše nastavenie ovplyňujú:

1. Nikdy nestihnete všetko
2. Identifikujte prvky, ktoré ovplvňujú váš time management a vyberte tie, s ktorými môžete niečo robiť

Prvá premisa  a jej akceptovanie ovplyvňuje môj osobný postoj a naladenie na to, čo sa deje okolo mňa. Ak mám pocit, že všetko okolo mňa sa dá nejakým spôsobom kontrolovať, tak si len vyrábam materiál na nekonečné bezsenné noci, kedy budem úporne hľadať cesty, ako túto nevyhnutnú pravdu oklamať a zmanipulovať. A to len preto aby som nakoniec aj tak prišiel na to (pokiaľ budem mať šťastie), že sa skutočne nie všetko dá stihnúť a odkontrolovať.

Ak sa ale rozhodnem prvú premisu akceptovať, tak ma to bude viesť k veľmi starostlivému výberu toho ,čo budem robiť, čomu sa budem venovať. A v okamihu tohoto rozhodnutia sa stávam majstrom vlastného time managemetnu. Ako už niekde niekto naznačil, a znie to logicky, tak čas sa ovládať nedá. Čo však ovládať môžeme je naše naladenie, náš postoj, naše rozhodnutia, ktorým smerom sa budeme uberať a čo budeme robiť. V tomto okamihu sa končí time management “nástrojov” a začína sa time management “postojov”.

Častým úkazom, s ktorým som konfrontovaný pri koučingu mojich klientov je fakt, že sa im niekedy veľmi ťažko akceptuje prvá premisa.Ťažko sa im príjma fakt, že jednoducho ani ten najdokonalejšíe systém time managementu im nepomôže urobiť úplne všetko. Druhá skutočnosť s ktorou sa stretávam, je fakt, že ľudia z nezvládnutého time managementu obviňujú systémy, ktoré ich obklopujú. Či už sú to systémy štátne, firemné alebo rodinné. Je veľmi ľahké sa zamerať na niečo mimo mňa a preniesť na to zodpovednosť za moje problémy s časom. V takých prípadoch sa dostávame s klientom na rázcestie, kde sa bude musieť rozhodnúť. Pretože ak systém ovyplňuje jeho time managemetn negatívnym spôsobom a zo systémom sa nedá nič urobiť, potom je zbytočné sa venovať  hľadaniu nejakých nástrojov time managementu. A čomu sa treba venovať? Ako som povedal jednému klientovi:

Ak sa s tým nedá nič urobiť, tak nebudeme hľadať riešenie na time management. Budem pracovať na tom, aby ste to vydržali a vedeli zaťať zuby, keď to bude potrebné.

Niekedy v takom okamžitu  jednoznačnej konfrontácie predsa len dôjde k malému posunu v myslení a k vzopretí sa  tomu, že by sa  človek nachádzal v pasci z ktorej niet úniku. Vtedy sa môže začať pomalé hľadanie cesty, ako by sa dal ovplyvniť systém. Dôležitou otázkou však nie je:

Ako možete ovplyniť systém?

Ale skôr:

Ako môžete zmeniť svoje vlastné správanie tak, aby  táto zmena ovyplynila systém?

Táto zmena v myslení je často zodpovedná za to, že človek získa pocit, že má veci pod kontrolou  (čiastočne) a naozaj začne zo svojím time managementom niečo robiť. Začne si uvedomovať, čo v jeho živote je skutočne dôležité, čomu by mal dať jednoznačné priority a prestane obviňovať systém z toho, že nestíha. A aj keď je tento posun pomalý a nestane sa zo dňa na deň, je taký dôležitý, že má význam sa o neho usilovať.

A čo vy? Podarilo sa vám teno bod dosiahnuť? Žijete podľa týchto dvoch premís?

PS. Ak sa vám článok páčil, nezabudnite sa prihlásiť k odberu daľších článkov (okienko Subscribe via email)

photo credit: photographer padawan *(xava du)

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Pred nedávnom som sa venoval svojej obľúbenej činnosti: organizovaniu svojho pracovného miesta. Ono sa zdá, že keď to človek raz urobí, tak to stačí, ale každý systém okrem toho, že ho naštartujete, potrebuje nejakú údržbu. Je to niečo ako keď sa majiteľ obyčajnej škodovky rozhodne investovať do tuningových hračičiek a zo svojho tátoša si urobiť niečo, čo ostatní nemajú. Ale práca na aute sa tiež nekončí jednou investáciou. Keď vás to baví, tak budete stále špekulovať, kde by sa to dalo ešte vylepšiť. A rovnako aj ja, ako veľký fanúšik organizovania priestoru neustále svoje pracovné miesto vylepšujem. Aby som bol presnejší, vylepšovaním mám na mysli, že sa postupne zbavujem všetkého, čo nie je nevyhnuté k tomu aby som to mal niekde v stole, založené v šanóne, alebo proste niekde upratené.

Tradičným problémom súčasných bytov je nedostatok priestoru. A vzhľadom na konzumné naladenie našej spoločnosti to nie je niečo, čo sa bude časom zlepšovať.  Práve naopak. Vecí nám stále pribúda, ale ešte nikto nanašiel nafukovaciu obývačku alebo byt, ktorý by sa podľa potreby dal zvätšiť pre naše veci. Možno to príde do takého štádia, ako je to v USA, že si ľudia musia najímať poradcov, aby im s tým neporiadkom v ich domovoch a bytoch pomohli (inak,ak má niekto z vás tento problém, pokojne sa na mňa obrátťe, rád vám pomôžem:))

Jedna z položiek, ktoré časom nabobtnávajú a zaberajú stále viac a viac mieste sú rozličné dokumenty, letáky, potvrdenie, katalógy všetkého možného druhu. Niektoré z nich sú už niekoľko rokov staré a už je to skutočne poriadna doba, kedy ste sa do nich naposledy pozreli. A to je znak, že tieto papiere nie sú pre vás až tak veľmi dôležité, pretože keby tomu tak bolo, nebol by na nich prach vo vrstve, že  by sa ňom dalo písať. Tiež som dospel k tomuto poznaniu a našiel som medzi svojimi vecami asi 20 cm vrstvu papierov, ktoré som už roky neotvoril a nepozrel do nich. Nechcel som ich však všetky vyhodiť a tak som uvažoval čo s tým. Mám skener, tomu však trvá pomerne dlho kým oskenujem jeden dokument a to som ich mal asi 100. Lepšie skenery, ktoré sú napr. vo firmách majú automatické podávače, ktoré vám oskenujú všetky dokumenty, ktoré tam vložíte, a ešte ich vám aj pošlú na vašu mailovú adresu. Chcelo to iné, lepšie riešenie.

Uvedomil som, si že pred nedávnom som si kúpil digitálny foťák (koniec koncov aký iný? kupuje si ešte niekto foťák na filmy?:)) a ten má funkciu fotenia textov. Je to veľmi užitočná funkcia, práve pre takéto príležitosti. Odfotenie dokumentu trvá cca 1 s, takže fotíte tak rýchlo, ako vládzete obracať stránky. Samozrejme drobnou nevýhodou tohoto postupu je, že potrebujete mať dostatok úložného priestoru v pc, pretože niektoré súbory možu mať aj 2MB veľkosť. Súbory sú ľahko čitateľné aj na obrazovke monitora, dajú sa rozlične upravovať a pokiaľ si dáte aspoň malú prácu s pomenovaní, dajú sa potom veľmi ľahko a veľmi rýchlo na pc aj vyhľadávať cez rozličné desktopové vyhľadávače (jeden z najlepších je Copernic, prípade sa dá použiť aj Google Desktop). No a tak som sa mohol zbaviť ďalšieho odpadu, ktorý sa mi niekoľko rokov hromadil v šanónoch.

A čo vy? Ako ste si poradili a vlastnými kopami dokumentov?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Minulý týždeň som robil prednášku, ktorá mala názov “Chvála podnikania-oslobdťe sa a začnite robiť to, čo vás skutočne baví”. Už niekoľko rokov pracujem ako freelancer a musím vám povedať, táto práca ma nesmierne baví a dáva mi možnosť realizovať sa tam, kde si myslím, že som najlepší. Na druhej strane je však táto práca pomerne osamelá, a čo si niekedy uvedomujem, je, že mi chýba spoločnosť kolegov, s ktorými by som mohol preberať spoločné nápady, konštruktívne sa hádať a prichádzať v diskusii na nové myšlienky.  Kolektív ľudí, ktorí majú podobné zmýšľanie ako vy, je častokrát záchranným kolesom, ktorého sa chytáte vtedy, keď už to možno všetci blízky ľudia okolo vás vzdali. Zaujímavé tiež je, že od tých, od ktorých by sme očakával najdlhšie trvajúcu podporu, od tých sa nám jej prestane dostávať najskôr. Iste, nie je to pravidlo, ale je to skutočnosť, ktorá už len tým, že sa deje, vysiela varovný signál, ktorý by mal byť braný do úvahy.

Moja prezentácia bola určená ľudom, ktorí si už uvedomujú, alebo si začínajú uvedomovať, že život je príliš krátky na to, aby ho strávili v práci, ktorá ich nebaví. A to by pri tom nebolo žiadnou výnimkou. 8 z 10  ľudí chodí do práce s nechuťou. Len si to predstavte, stojíte na zastávke autobusu a 8 ľudí z 10, ktorí na tej zastávke stoja, aby sa dostali do práce, už  začína uvažovať nad tým, aké to bude super, keď sa budú vracať domov. Mnohí z nich by toto obdobie najradšej preskočili a rovno z tej zastávky šli domov. A to si ani nechcem predstavovať tie emócie, ktoré doprevádzajú tento druh uvažovania. Mnohí z nich si neuvedomujú, že jediný človek, ktorý im v tom bráni sú oni sami.

Je pre mňa zarážajúce, že aj v dnešnej dobe sa  medzi niektorými ľudmi usídlil názor: “nemôžeš si robiť, čo chceš, nikto si nerobí čo chce, budeš robiť to, za čo ti zaplatia a to najlepšie v nejakej veľkej firme,  ktorá ti bude prispievať na dôchodok.” Poznám ten názor, s jeho variáciami sa častos tretávam u ľudí, ktorí sa dostávajú na životné rázcestie, kde si v spätnej refelexii  svojho života uvedomujú, že roky a roky nerobia niečo čo ich baví, ale niečo čo od nich chce niekto iný. A v princípe je jedno či to boli/sú rodičia, spoločnosť, partneri, vedúci a manažéri. Preto si toľko ľudí kladie otázku: “ Má vôbec zmysel, to čo robím? A prečo to vlastne robím? Čo všetko som musel obetovať tejto práci, aj keď mi po mnohé roky neprinášala žiaden emočný a vnútorný zmysel?” Pre tých, ktorí by chceli namietať, že sa predsa jedná o peniaze a tie sú najdôležitejšie, tak veľká väčina týchto ľudí by vo svojom spätnom pohľade vymenili menej platenú prácu, ktorá ich baví, za tú, kde dostali poriadne peniaze, ale robili robotu, ktorá ich denno denne okrádala o zdravý rozum a pokoj v duši. Ak vás vaša práca už dnes nebaví, je to varujúce znamenie. S obľubou hovorím: “ ak sú veci teraz zlé, a nič sa s nimi nebude robiť, tak sa časom stanú ešte horšími.” Moje pozorovania mi ukázali, že toto pravidlo sa dá uplatniť všade. Na vzťahy, na prácu,na peniaze, na osobný rast, na profesionálny rast.

Keď sa prednáška končil, mal som z toho radosť, pretože ľudia odchádzali s novou motiváciu a vedomím, že veci sa dajú robiť aj inak a že našťastie žijeme v spoločnosti, kde človek môže robiť to, čo ho baví a dostať za to aj zaplatné. Boli to tí ľudia, ktorí si uvedomili,že ak sú veci zlé a nič sa s nimi nebude robiť, tak sa časom stanú ešte horšími. Boli to tí ľudia, ktorí sa rozhodli,že budú hľadať spôsoby ako by sa mohli priblížiť k svojej vysnívanej práci a nehľadali dôvody,prečo by to nešlo. Asi majú pred sebou dlhú a náročnú cestu, ale verím,že to čo na prednáške odznelo, im dodalo odvahy a inšpirácie na kráčanie vlastnou cestou.

Aj vy uvažujete nad zmenou vo svojej práci? Tak potom sa na vás  teším na ďalšej prednáške.

Alebo už máte svoje skúsenosti s tým ako ste prestali robiť, čo vás nebaví a začali sa venovať tomu, čo vás napĺňa? Podeľte sa s nimi.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Pred nedávom som sa stretol s kamarátom, s ktorým som sa dlhšiu dobu nevidel. Začali sme sa rozprávať o tom, čo kto robí, ako sa má, proste ten typ rozhovoru,ktorý máte s niekým s kým ste sa dlhšie nevideli. Po otázke čo vlastne robím, som povedal, že som freelancer a podnikateľ. Pýtal sa ma čo to všetko obnáša, pretože aj samotné slovo bolo pre neho nové. Neodolal som príležitosti predstaviť túto prácu v skvelom svetle,čo vyvolalo aj očakávaný výsledok. Takmer závistlivé vzdychnutie:”ty sa ale máš, zoberieš počítač, ideš si sadnúť niekam do kaviarne, si vonku, mimo kancelárie, robíš si čo chceš,nikto ťa nekontroluje, ty si vlastne takmer stále na dovolenke”. Nuž, priznám sa,bolo to celkom príjemné počúvať, pretože k práci ktorú robím,som sa dostal len vlastným pričinením a vlastným úsilím a teda to bolo niečo ako ocenenie môjho úsilia. Ale po nejakom čase, keď sa naše stretnutie skončilo, a ja som si prehrával o čom sme hovorili, som si uvedomil že to, čo bežný človek vidí na práci freelancera je najprv povrch. A v bežnej diskusii sa nie príliš často dostanem k tomu, čo sa skutočne skrýva za tým byť sám sebe pánom, byť freelancerom.A čo je teda také lákavé pre iných ľudí na práci freelancera,ale čo v skutočnosti môže byť celkom iné?

• “Ty si môžeš robiť čo chceš” Ako sa to vezme.Ono si vlastne skutočne málokto robí, čo chce. Naše skutky sú predsa ovyplňované toľkými vonkajším faktormi, že niekedy je veľmi ťažké skutočne zistiť, čo sú naše vlastné potreby a naše vlastné chcenia. V mojom prípade ale ide o to, že sa pre niečo rozhodnem. A toto rozhodnutie má v sebe prvky slobody a voľnosti. Každý žijúci v tejto spoločnosti má voči nej nejaké záväzky. Aj ja musím platiť účty a splátky. V čom mám však možno voľnosť väčšiu ako bežný zamestnanec, je, že keď chcem zarobiť nejaké peniaze,tak je na mojom rozhodnutí, akým spôsobom to bude. Je dôležité povedať, že nerobím čo sa mi chce, ale to, pre čo sa rozhodnem. Chcelo by sa mi napríklad ležať na gauči a celý deň pozerať TV, ale rozhodnem sa , že toto nie  je to, čo chcem robiť, pretože mi to nič neprinesie. Tak sa radšej rozhodnem pre niečo iné, konštruktívnejšie a to potom robím.
• ” Ty máš vlastne stále dovolenku, máš toľko voľného času.” Mať dostatok voľného času je pre mňa otázkou dobrej organizácie práce a dobrého time managementu. Viem, že nikdy nebudem schopný stihnúť úplne všetko, preto si zo svojich aktivít vyberám to,čo mi prinesie najvyšší zisk, a to nie len finančný ale aj iný. Ak som dobre zorganizovaný, tak všetko stihnem veľmi rýchlo a preto mám možnosť mať napríkladlen 4 dňový pracovný týždneň,alebo len 4 hodinový pracovný deň. Ale čo je mojím cieľom, je presne v duchu Tima Ferrisa a jeho knihy ” The 4 hour work week”,mať len 4 hodinový pracovný týždeň.
• “Nemusíš byť v kancelárii”. Áno, to vnímam ako obrovskú výhodu. Navyše, kancelárie sú svojou podstatou anti kreatívne a preto radšej dávam prednosť iným priestorom. Ak mám napríklad niečo vytvoriť, niečo napísať, tak si sadnem tam, kde je prostredie podnetné a kde myšlienky bežia úlne inak ako na obvyklých miestach. Napríklad v kaviarňach.
• “Vyberáš si pracovať na takých veciach, ktoré ťa bavia.” To je samotná podstata byť freelancerom.Každý z nás sa stáva týmto typom podnikateľa preto, aby robil len to, alebo hlavne to, čo ho baví a v čom je dobrý. I keď je pravda, že niekedy sa musím popasovať aj s prácou, ktorá nie je až tak celkom podľa môjho gusta, ale zase je dobrá pre moje finančné zdravie.A vieme, že veci, ktoré sú dobré pre zdravie sú vecami,do ktorých sa nám nie vždy chce,ale sú  potrebné, aby boli urobené.

Napísal som tie argumenty, ktoré občas v ľudoch vzbudzujú závisť, ale určite som  nenapísal všetko.Pravdou, je že niekedy je práca freelancera v mnohom ťažšia ako práca bežného zamestnanca.A keďže toto je vec  s ktoru sa opakovane stretáva, určite sa k tejto téme ešte vrátim.

A čo vy? Ako sa iní ľudia pozerajú na vašu freelancer prácu?

PS. Chcete začať pracovať ako freelancer? Prídťe na prednášku, ktorá vás môže inšpirovať: Chvála podnikania-ako sa oslobodiť a začať robiť to čo vás baví.

Photo by:kolazymonkey

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!