Škola nezamestnaného 2.časť: Ako si vybudovať štruktúru dňa

Filed Under (Emočná inteligencia, Work Life Balance) by Martin Prodaj on 27-01-2010

Tagged Under : ,

Škola nezamestnaného 2.časť: Ako si vybudovať štruktúru dňa from Martin Prodaj on Vimeo.

Život každého človeka má určitú štruktúru. Často nás zvyky a rutiny,ktoré sú výsledkom štruktúry obmedzujú.Ale pokiaľ sa v našom živote nenechádza žiadna štruktúra, je veľmi ťažké žiť s pocitom zakotvenosti a zmysluplnosti.

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Škola nezamestnaného 1.časť: Ako nestratiť sebaúctu a sebadôveru

Filed Under (Emočná inteligencia, Work Life Balance) by Martin Prodaj on 26-01-2010

Tagged Under : , ,

Škola nezamestnaného-1.časť: Sebadôvera a sebeúcta from Martin Prodaj on Vimeo.

Pre človeka, ktorý náhle stratil prácu, je najťažšie zachovať si vlastnú sebaúctu a zaplniť niečím prázdne miesto, ktoré vzniklo stratou práce.

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Uvoľnite sa prosím, keď nejde o život, ide o…:)

Filed Under (Emočná inteligencia, Work Life Balance) by Martin Prodaj on 18-01-2010

HappyMám rád komédie, vtipy, glosy, ktoré vo mne vyvolávajú ak už nie vyložene smiech, tak aspoň úsmev. Myslím, že môj postoj k veciam, ktoré vo mne vyvolávajú smiech nebude odlišný od postoja mnohých iných ľudí. Smiech je úžasná vec. Úplne dokáže zmeniť môj postoj a pohľad na svet, na ľudí, na situácie, ktoré sa okolo mňa dejú. Asi netreba nijako zvlášť zdôrazňovať, že vždy smerom k lepšiemu. Existuje mnoho druhov smiechu a mnoho druhov úsmevu.Mám najradšej ten, do ktorého sa môžem naplno ponoriť. Je to smiech, ktorý sa veľmi podobá na hlbokú meditáciu, ak taký smiech zažívate, ste v ňom hlboko ponorený. Okrem neho neexistuje nič iné.Je to uvoľňujúci a katarzný zážitok. A preto je tak smutne prekvapujúce, ako málo sa smejeme, ako málo sa usmievame. Opäť nebudem tvrdiť nič objavné, ak poviem, že stretnúť usmievajúceho sa človeka, alebo nedajbože nejakého smejúceho sa, je niečo podobné ako byť zasiahnutý guľovým bleskom na pravé poludnie  z oblohy bez obláčika. Je to vskutku priam sviatok, niekoho takého vidieť. Vážne, skúste si malý pozorovateľský experiment, koľko usmievajúcich sa ľudí, stretnete počas dňa. Myslím, že budete večer môcť otvoriť šampanské, ak sa vám to podarí. Je to proste niečo tak výnimočné, až sa z toho človeku zatajuje dych. Skrátka,veľmi málo sa smejeme. A dôvod prečo je to tak, je, že sa berieme príliš vážne.

Predstavte si, že deň ktorý žijete, je ten posledný na tejto zemi. Ako ho budete žiť? Čo budete robiť? S kým sa budete stretávať? O čom sa budete baviť? Ako budete tráviť svoj voľný čas? Stačí aby táto myšlienka, čo i len na jeden okamih zarezonovalo vo vašej mysli, a dá sa predpokladať, že niečo sa vo vašom dni zmení. Ale čo sa hlavne zmení, že sa budete pozerať na veci celkom inak, budte sa zaoberať inými myšlienkami a určite nebudete strácať svoj drahocenný čas bojovaním v nezmyselných a absurdných žabomyších vojnách, ktoré s takou obľubou občas prevádzkujeme v našich životoch. Ako sa vôbec môžeme brať vážne, keď vieme,že náš čas na tejto zemi je obmedzený?  O čo viac radosti a smiechu by človek  zažíval keby sa nebral tak straaaaaaašne vážne? O čo  ľahšie by sa mi žilo, keby som sa vedel smiať sebe samému,vlastným myšlienka, vlastným hrám, ktoré hrám pre svet a ľudí. O čo ľahšie by som sa mal, keby som z každého problému nerobil slona.

Človek, ktorý sa neberie príliš vážne, má vo svojej mysli prítomnú ľahkosť, vzdušnosť. Jeho myseľ sa “nezasekáva” na slovných narážkach, poznámkach, slovách, myšlienkach. Je slobodná a voľná. Pretože, okrem iného vie, že pokiaľ nejde o život,tak ide o hovno a preto nemá zmysel brať všetko smrteľne vážne.

A preto vás prosím, uvoľnite sa:)

Creative Commons License photo credit: Weird Beard

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Ako to vyzerá v buddhistickom kláštore

Filed Under (Work Life Balance) by Martin Prodaj on 08-01-2010

Tagged Under : , ,

monkObčas vo svojich príspevkoch zmienim skutočnosť, že som nejakú dobu svojho života strávil na Srí Lanke v buddhistickom kláštore theravádovej tradície. Vzhľadom na skutočnosť,že buddhizmus ako taký sa teší pomerne vysokému záujmu predovšetkým medzi ľudmi, ktorí sa zaujímajú o svoj rozvoj, som sa rozhodol zorganizovať prednášku. Možno to skôr bude voľné rozprávanie na témy, ktoré bežného človeka napadnú, keď si predstaví,ako by asi mohol vyzerať život v kláštore.Dostávam veľa otázok, na ktoré by som rád odpovedal a tak vytváram možnosť kde sa to bude dať. Prednáška sa bude konať 28.1 o 17:00 v hoteli President v Bratislave. Tu sa môžete registrovať.

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Všetko čo nepotrebujem

Filed Under (Work Life Balance) by Martin Prodaj on 05-01-2010

Tagged Under : ,

Isn't Life StrangeJeden grécky filozof sa raz prechádzal po tržnici. Pozeral sa všade okolo seba, videl mnoho krásnych vecí,cítil mnoho krásnych vôní. A povzdychol si: ” Toľko kásnych vecí a ja nemusím mať ani jednu.”
Ak by sa vám zdalo, že v jeho povzdychu ste zacítili smútok, tak sa mýlite. Opak je pravdou. V jeho povzdychu bolo cítiť radosť a spokojnosť. Spokojnosť z toho, že necíti potrebu žiadnu z tých, akokoľvek krásnych vecí, vlastniť. Bol to povzdych v ktorom bolo cítiť slobodu,a radosť zo slobody, ktorá nie je viazaná na vlastníctvo vecí a predmetov.

Niekde sa hovorí “nešťastní sú tí, ktorí majú veľa a predsa im to nestačí a šťastní sú tí, ktorí majú málo a sú spokojní aj s tým málom.” Pretože tí, ktorí majú veľa a nie sú spokojní, nebudú mať nikdy dosť. Ich túžba po vlastníctve nebude nikdy ukojená. Ale tí, ktorí majú málo a už nič nepotrebujú sú vo svojej podstate bohatší ako tí, ako tí čo majú veľa.

Pred niekoľkými rokmi sme si s manželkou zaviedli taký rituál alebo by sme to mohli nazvať užitočný zvyk. Nikdy som nebol priaznivcom dávania si novoročných predsavzatí, ale zas na druhú stranu mať pred sebou nejaký plán alebo cieľ je veľmi dôležité aby vaše pracovné alebo životné smerovanie bol niekde zakotvené. Naše plány sú rozdelené na tri kategórie, mohlo by ich byť aj viacej alebo menej, to záleží od toho, ako chcete ísť do podrobností. My máme 3 kategórie: veci,ľudia,činnosti. Nič sofistikované. Na začiatku Nového roku si zoberieme pred seba zoznam z predošlého roka  a vyhodnocujeme, čo sa nám podarilo a kde by sme mali ešte viac popracovať na splnení plánov. Niekedy sa stane,že niektoré položky sa proste presunú z jedného roka do druhého,ale to sa stáva pomerne zriedkavo. Čo je však dôležité, je, že keď sme pred pár dňami pracovali na novom zozname, tak sme si všimli, že nemám už čo dať do sĺpčeka “veci”. V tom okamžiku sme si uvedomili,že vlastne máme všetko,čo sme chceli mať a navyše, že nás už nenapadá nič, čo by sme si do vecí dali pre rok 2010. Bol to úžasný pocit. Mať čo potrebujem a už nepotrebovať viac. A od toho okamžiku keď sa prechádzam po obchodných centráchm si uvedomujem: “toľko krásnych vecí a ja nepotrebujem ani jednu z nich”:)

A čo vy?

Creative Commons License photo credit: Scooter Flix

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!