Time Life Management.org|Zorganizujte si čas, energiu, prácu aj domácnosť

Prednedávnom som čítal jednu štatistiku, ktorá hovorila, že ľudia na internete najviac neznášajú reklamu. Ani sa im nečudujem, ja by som sa pokojne tiež  zaradil do tejto kategórie. Ale niekedy sa stane, že sa s vaničkou vylieva aj dieťa a vďaka apriórnemu odmietanu reklamy sa občas pripravíme o užitočné informácie.

Dostal sa mi do rúk článok, ktorý hovoril zhruba o tom, že work life balance je vlastne ďalším marketingovým výmyslom,a že ľudia work life balance nepotrebujú ,že sa jedná o niečo o čo sa vlastne netreba snažiť, pretože sa jedná o niečo prirodzené, len sa zase našiel niekto, kto sa na tom chce nabaliť. S týmto názorom nesúhlasím a chcem sa s vami podeliť o svoj postoj k tejto téme. Vybral som si dva pohľady, ktoré budú blízke mnohým ľuďom (aspoň si to myslím). Jeden som nazval  “pohľad do korporátneho open space” a druhý “pohľad spoza freelancerovho stola”. Ako je to teda s týmito dvoma pohľadmi?

V korporátnom prostredí som pracoval takmer 5 rokov. Myslím, že je to celkom dostačujúca doba aby som sa k tomu, ako to vo veľkých firmách chodí mohol vyjadriť. Netvrdím, že moje osobné skúsenosti sú jediné relevantné, ale ak vezmem do úvahy aj slová a názory mojich kolegov s  ktorými som vtedy spolupracoval, dostanem sa k slušnej vzorke názorov,ktoré reprezentujú to ako to  vyzerá s vyváženosťou osobného a pracovného života vo veľkých firmách. Ak odhliadnem od faktu, že dve z mojich kolegýň po náročnom projekte skončili od vyčerpania v nemocnici, tak každé naše spoločné strenutie končilo povzdychom “kiež by sme mali viac času na seba, svoje rodiny, svoje záujmy”.

Je takýto povzdych prejavom vyváženosti osobného a pracovného života? Nemyslím si. Pomer stráveného času nad plnením pracovných povinností v pomere k osobným záležitostiam je všetko možné, len nie vyvážený. Bežný 8 hodinový  pracovný čas od 9:00 do 17:00 by toho snáď ešte bol dôkazom, ale odchody presne načas z práce boli skôr veľkou výnimkou. A  to nehovorím ešte o hodinách práce na notebooku keď som prišiel domov. Myslím, že je veľmi  málo ľudí, ktorý pracujú v korporátnom prostredí, ktorí si pochvaľujú ako to majú dobre vybalancované. Ale blýska sa na lepšie časy. Inštitút home office je jedným z krásnych príkladov ako sa to dá.

Niekto by mohlo namietať  “keď sa chce, tak sa všetko dá”. Nuž, niekedy aj áno, ale nemal som pocit, že ktorýkoľvek z týchto ľudí nechcel mať viac času na seba a svoju rodinu. Častokrát  vyvažovanie pracovného a osobného nie je len o prostom chcení a vôli, ako sme si už o tom písali. Do rozhodovania vstupuje množstvo iných faktorov, ktoré snahu o work life balance skôr komplikujú. Ale poďme sa pozrieť na druhú stranu.K freelancerovi.

Veľa ľudí odchádza z firemného prostredia presne pre vyššie uvedené dôvody. Rozhodnú sa pre svoju vlastnú cestu. Odídu zo spoločnosti a založia si firmičku alebo len živnosť. Stanú sa freelancermi. Už nemajú nad sebou šéfa.Nikto nekontroluje ich reporty, pretože žiadne nerobia. Nemusia vstávať na 7:00. Nemusia v práci ostať po pracovnej dobe až do 21:00. Ich zásadná životná zmena sa týka toho, že boli schopní vymeniť istotu (samozrejme iluzórnu) trvalého pracovného pomeru za neistotu ale slobodu. Bohužiaľ ani tento, pre niekoho úžasný setting situácie, nie je zárukou vyváženosti osobného a pracovného života. Tu je niekoľko dôvodov prečo to tak je:

• žiadna formálna kontrolujúca autorita
• žiaden presné vymedzenie osobného a pracovného času
• žiadne presné vymedzenie priestorov kde freelencer pracuje (ak pracuje z domu)
• nedostatok sebadisciplíny

Spoločným menovateľom, ktorý práve freelancerovi spôsobuje túto nevyváženosť je nedostatok štrukturovanosti v pracovnom procese, resp.v aktivitách,ktoré ho živia. Všetko je akési rozpliznuté, nejasné, chýbajú tomu jasné kontúry.Keď idete z kancelárie domov a prekročíte prah, tak ste jednoznačne doma. Ale keď pracujete v obývačke a prekročíte prah kuchyne,ste doma  alebo ste ešte v práci? A čo ešte keď máte pracovný stôl v jednom kúte obývačky a od toho istého stola vybavujete aj osobné veci? Kedy ste v práci  a kedy ste už doma, keď ste vlastne stále doma?

Naučiť sa dobre “prelaďovať” je pre  freelancera kľúčová vlastnosť pre jeho dosahovanie work life balance.A nie je to jednoduché.Opäť môžem potvrdiť z vlastnej mnohoročnej skúsenosti. Aj keď work life balance a jeho dosahovanie má pre freelancera trochu inú podobu a budú sa  mu tam ukazovať iné úlohy, stále je to niečo čo si zaslúži jeho pozornosť.

Nuž a čo vy? Tiež si myslíte, že problematika work life balance je niečo umelé a nepotrebné? Ako vy dosahujete vyváženosť osobného a pracovného života?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Ak som položil túto otázku, čo bolo prvé čo vám napadlo? Bolo to jednoznačné áno? Bolo to jednoznačné a radikálne nie? Bolo to niečo ako: “no, ako sa to vezme”?  Alebo: “to záleží na okolnostiach”? Nuž, ľudská myseľ túži mať veci jednoduché, prehľadné a jasné. Moc sa jej  nepáči, keď sa veci komplikujú, keď sú komplexné. To znamená, že myseľ bude musieť hľadať, premýšľať, pozastavovať sa nad argumentami. To si vyžaduje určité úsilie. A preto sa nie nadarmo hovorí, že premýšľanie bolí. Veľmi radi by sme často skočili po jednoznačných záveroch, aby sme mali  konečene za sebou neistotu hľadania. Žiaľ, keď sa chcem ozaj dopracovať k nejakým záverom a získať nejaké poznanie, bez úsilia to nepôjde.  Skúsim sa teda zamyslieť  nad tým, ako je to  s tvrdením, že vytrvalosť prináša peniaze.

Je to tvrdenie s ktorým sa  často stretnete v motivačnej literatúre, v rozličných “ako” príručkých, kde vám okrem rozličných doporučení, ako dezert naservírujú univerzálne tvrdenie, že vytrvalosť vás privedie k zisku. Keď si niečo také prečítate, tak vás pošteklí myšlienka, že by to tak naozaj mohlo byť, a že by ste sa predsa len mohli dostať z toho začarovaného krysie závodu, ako nazýva honbu za majetkom Robert Kyosaki, autor známej knihy “Bohatý táta, chudý táta”.

Pozrime sa ale  na to, kedy toto tvrdenie platí a kedy by vám naozaj mohlo priniesť zisk.

• Ste v relatívnej pohode. Ak ste v poriadku fyzicky, vzťahovo,finančne, emočne, vtedy pre vás nie je ťažké tomuto tvrdeniu uveriť, pretože sa cítite pri sile a viete si predstaviť, že keď všetko pôjde podľa plánu, tak sa dostanete tam, kam sa chcete dostať.
• Máte okolo seba ľudí, čo vás podporujú. Je ľahšie uveriť vo svoj úspech, keď sú okolo vás ľudia,čo nebudú vaše úsilie spochybňovať.
• Máte zdroj príjmov. Odniekadiaľ vám peniaze prúdiť musia. Väčšina bežných ľudí má jeden zdroj príjmu, na ktorý sú vyložene existenčne odkázaní. Ale aj títo ľudia mali alebo majú nejaký nápad alebo myšlienku, ktorá by im mohla zabezpečiť nejaký dodatočný príjem. Ak však ale nemajú nijaké záchranné koleso,tak sa veľmi ťažko uvažuje nad tým, čo by sa dalo urobiť preto, aby si človek zarobil pár eur navyše. Existenčný tlak je niečo, čo vytvára ohromný blok kreativite a schopnosti pozerať sa na veci s odstupom, čo je pre generovanie nápadov kľúčová vlastnosť.
• Veríte tomu, že je to možné. Može to znieť ako klišé, ale  pokiaľ nemáte ani štipku dôvery v seba, v svet, v ľudí, v možnosti, ktoré máte, tak bude pre vás nemožné túto ideu vôbec prijať. Ak ste zatrpknutý, sklamaný životom, nedôverčivý, tak budete mať klapky na očiach takých rozmerov, že ani keby pred vami na zemi ležala tá naujúžasnejšia možnosť na zlepšeni vášho príjmu, tak ju nebudete vidieť.
• Ste “akčný typ”. Každému skvelému nápadu, pred tým, než začne prinášať nejaké zisky, predchádza aktivita. Pokiaľ ste typ človeka, ktorému dlho trvá, než sa k niečomu rozhýbe, potom nie ste ten typ, ktorému by vytrvalosť priniesla profit.
• Nebojíte sa opakovane robiť to isté. No, to nie je celkom pravda. Ide o to, že tí, ktorým vytrvalosť pomohla sa niekam dostať, neustále skúšali. Vždy nový a nový pokus. A samozrejme sa vedeli poučiť z predošlých neúspechov a toto pozanie vedeli použiť na ďalšie pokusy. A nestroskotali raz alebo dva raza, ale desiatky a niekedy až stovky krát. A o tom je vlastne  vytrvalosť, nenechať sa dostať do kolien, keď vám niečo nevyjde na 3x. Tri krát ste niečo skúsili a nevyšlo to? Nedajte sa vysmiať. Poslali ste 3 životopisy a nikde vás ani len neprijali na pohovor? Málo. Stroskotali ste v treťom vzťahu a už nikdy nechcete nikoho stretnúť? Chyba. Henry Ford povedal: “ak si myslíte, že to dokážete, mámte pravdu, ak si myslíte,že to nedokážete, tiež máte pravud. Edison urobil 1000 pokusov kým prišiel na to,aké je to správne riešenie pre vynájdenie žiarovky. Takže, pokiaľ vás predošlé pokusy úplne nezruinovali, či už emočne, fyzicky, alebo finanačne, tak to nevzdávajte a pokračujte ďalej.

Vytrvalosťou sme začali a vytrvalosťou sme v predošlom bode aj skončili.To čom som napísal, však určite nie je absolútne konečný zoznam toho, čo môže tvrdenie, že vytrvalosť vám prinesie peniaze, priviesť k životu. Napadá vás, kedy ešte toto tvrdenie platí? A kedy nie?  A čo vaša skúsenosť s vytrvalosťou? Kedy vám pomohla dosiahnuť úspech?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Mám rád jednoduchosť.  Ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása. A ja mám rád krásne veci. Okrem krásy sú tu ale ešte ďalšie pojmy, ktoré sa mi spájajú s pojmom jednoduchosť.

• nekomplikovanosť
• málo
• striedmo
• skromne
• nekomplexnosť
• ľahkosť
• sviežosť
• sloboda
• voľnosť
• ľahké dýchanie
• po srsti
• svižne

Tieto pojmy vlastne definujú určité charakteristky, podľa ktorých sa snažím riadiť svoj život. V mnohých prípadoch, keď sa rozprávam s ľumi,ktorí majú v živote alebo v práci nejaké problémy, tak je to preto,lebo ich životom chýba jednoduchosť. Všetkého je okolo nich veľa. Veľa emócí, veľa vzťahov,veľa slov, veľa, veľa, veľa. Ak je niečoho niekde veľa, tak to má tendenciu sa  komplikovať. Vzťahy a súvislosti medzi vecami sa znásobujú a tým sa všetko ešte viac komplikuje. Niekedy sa táto mnohosť a komplikovanosť v našom živote objaví veľmi nenápadne. A všimneme si ju až vtedy keď sme už zavalení mnohosťou. Symbolizovanou často pocitom, že nevieme ako z toho von.

Problém je aj v tom, že pokiaľ sa s mnohosťou nazačne niečo robiť, tak má tendenciu sa zhoršovať. Poviem to ešte jednoduchšie-ak je niečo zlé, a nič sa  s tým nebude robiť, tak sa to časom stane ešte horšie. Znie to ako trápne jednoduchá pravda, ktorou ale zriedka ľudia riadia. Hovoria: “ono sa to dajako vyrieši, necháme to ustáť a ono sa to dajako vyvrbí…” Možno sa tak občas aj stane, ale vo väčšine prípadov sa veci ešte viac zhoršia.

Je ťažké rozoznať tú nenápadnú hranicu kedy sa dá dať ešte veciam voľný priebeh a kedy už je potrebné zasiahnuť. Ale ak platí, že niekedy málo je viac, tak v tomto prípade platí, že skôr je lepšie než neskôr.

Ak si teda všimnete, že sa veci vo vašom živote začínajú komplikovať, že začína prevládať mnohosť nad jednoduchosťu, tak zasiahnite. Radšej skôr ako neskôr. Pretože neskôr už môže byť neskoro.

A čo vy? Ako sa vám darí bojovať s mnohosťou a komplikovanosťou?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Dalo by sa povedať, že freelancerom som už viac ako 8 rokov. Pre tých, ktorým je tento pojem nie celkom  známy poviem, že freelancer  je človek,  ktorý nemá fixné zamestnanie. Možno by sme mohli povedať, že je niečo ako malý živnostník, ale to je pojem, ktorý nie celkom presne vyjadruje, čo to obnáša byť freelancerom. Byť freelancerom, je ,ako už samotný pojem naznačuje, predovšetkým o slobode. Byť sám sebe pánom, nemať pevnú pracovnú dobu, ak by som spomenul len niektoré pozitíva. Ale samozrejme nič nie je ideálne a aj vo freelancerovom živote sa objavia okamihy, kedy by si prial, aby mu za chrbtom stále  veľká korporácia, ktorá sa postará o jeho plat, o jeho dôchodok, o jeho stravné lístky a podobne.

Freelancer je človek, ktorý sa musí vysporiadať s tým, že v tomto svete nie je nič isté.  Že všetko sa v jedinom okamihu môže zmeniť. A to sa týka aj práce. V jednom okamihu mám stôl zavalený žiadosťami o spoluprácu a potom sú tu okamihy, kedy nevidím na koniec mesiaca a dúfam, že sa niečo stane. A s tým musím vedieť žiť. Musím brať v úvahu, že všetko plynie a každá istota je svojím spôsobom iluzórna. Ak taká situácia nastane, tak freelancer má dve možnosti. Buď bude prilepený na mailoch a bude čakať či sa predsa len nejaký klient nerozhýbe a nezavolá. Alebo pôjde niekam von a bude robiť to, prečo sa freelancerom stal. Bude vychutnávať život. Bude sa tešiť z pekného dňa. Sadne si niekde na kávu. Prečíta si fajn knihu. A nebude myslieť na to čo nie je a na to čo bolo, ale naplno sa ponorí do prítomného okamžiku. Pre toto preladanie je dôležitá predovšetkým jedna vec. Uvedomenie si, že moje myšlienkové pochody sa uberajú pre mňa neželaným smerom. Uvedomiť si, že v danom okamihu, kedy viem, že všetko bolo urobené tak ako malo byť, mi neostáva naozaj nič iné, ako len čakať. Ale pozor, nie je čakanie ako čakanie. Niektoré čakania môžu byť naplnené nervozitou, strachom, úzkosťu. A takým čakanim sa snažím všemožne vyhnúť, napríklad aj tým, že čakanie na novú zakázku, na nového klienta, vyplním niečom čo ma, naopak, napĺňa spokojnosťou a pohodou. A k tomu nie je treba veľa. Len si to uvedomiť-to je krok číslo jedna. A krok číslo dva? No predsa realizácia. Neostať sedieť doma, nepotápať sa v depresiách. Ísť niekam von a vychutnávať si to čakanie.Pretože, na druhú stranu, aj toto čakanie sa raz skončí a bola by ho škoda nevyužiť.

A ako je to s vami? Dokážete sa odpútať od toho, že vám na stole ležia nezaplatené účty a viete sa tešiť z maličkostí?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Portál BNET citoval sever Yahoo, ktorý uverejnil zoznam oblastí, ktorým by ste sa v prípade, že uvažujete nad založením vlastného podnikania, mali vyhnúť. Tu je:

• Reštaurácie. Prevádzakovatelia musia bojovať s nízkymi maržami a sezónnymi výkyvmi v návštevnosti.
• Priamy predaj. Najäčšie zisky väčšinou “sedia” na vrchole pyrmídy, postavenej na pleciach predajcov.
• Online biznis. Veľa šťastia pri konkurovaní eBay a Amazon.
• Nezávislý consulting. Konzultanti stráva toľko času zháňaním klientov, že je veľmi ťažké postaviť si pri tom stabilný príjem.
• Franchising. Je to mýtus, ktorý hovorí, že franchisingu sa darí viac než iným typom biznisu
• Webové stránky profitujúce z návštevnosti. Potrebujete milión návštev denne aby ste mohli začať zarábať na reklame (v našich končinách to budú asi menšie čísla)

Súhlasíte s týmto zoznamom? Aké sú podľa vás oblasti kde sa oplatí začať podnikať?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

V poslednom príspevku som sa venoval emočnej inteligencii, presnejšie tomu, že pokiaľ skutočne seriózne uvažujeme nad tým, že by sme túto oblasť začali rozvíjať, mali by sme si ujasniť, v ktorej oblasti sa budeme pohybovať. Ide o to, že samotná emočná inteligencia je pomerne rozsiahla oblasť. A viete čo sa deje v rozsiahlych oblastiach, keď človek nevie kde je, a nevie kam by sa mal uberať? Nuž, je to jednoduché,taký človek sa stratí a už nikdy o ňom nebude nikto počuť. Pevne verím, že vy sa chcete takému osudu vyhnúť,a možno aj preto čítate tento článok, aby ste sa dozvedeli ako na to.
Len pre krátke zopakovanie. V roku 1995 Daniel Goleman napísal knihu “Emotional Intelligence”.  Samozrejme nebol vôbec jediným autorom, ktorý by o emočnej inteligencii písal, ale z nejakého dôvodu sa jeho kniha stala bestsellerom a uviedla pojem emočnej inteligencie do bežného života. Nakoľko do tej doby boli emócie v poli pôsobnosti predvšetkým humanitných profesií, ako boli psychológovia, pedagógovia a pod. Avšak po vydaní jeho knihy sa pojeme  emočnej inteligencie dostal takmer úplne všade. Čo bolo inak výborné, pretože sa vytvoril priestor kde sa s emóciami dalo pracovať, dalo sa  o nich diskutovať, už to nebolo niečo tajomné a magické. Okrem toho si ľudia, aj vďaka tejto knihe (no možno je to trochu prehnané) začali uvedomovať, že každý z nás má nejaký psychický svet a tento psychický svet je možné objavovať, skúmať a rozvíjať. Je tak trochu paradox, že podobné poznanie mali všetky veľké civilizácie dávno pred nami. Ale zdá,že historická múdrosť nemá na komerčný úspech.

Poďme však k rozvoju emočnej inteligencie. Ak sa ideme do niečoho pustiť, tak je potrebné mať jednu vec neustále na zreteli.To, akí ste je výsledkom  mnohoročného pôsobenia rozličných vyplyvov. Nie je možné v krátkom čase urobiť niečo, čo by vás radikálne zmenilo. Možno až na dve výnimky. Extrémne silné emocionálne zážitky a intenzívny meditačný tréning. Predpokladám však, že nikto z vás sa v blízkej dobe nechystá absolvovať extrémny emočný zážitok, rovnako ako prejsť cez intenzívny meditačný kurz.Ak hej, dajte mi vedieť, chcem byť pri tom:)

Máme tu však sebareflexiu, ako prvú z emočných kompetencií spolu s otázkou ako pracovať na jej rozvoji. Sebareflexia, alebo aj sebauvedomenie, je schopnosťou uvedomovať si svoje myšlienky, svoje pocity, svoje vnútro. Je  to postoj  ktorý zaujímame voči svojmu vnútornému svetu. Je to niečo, čo sa výsostne týka len nás. Nie je možné sledovať sebareflexiu niekoho iného, možno tak maximálne niektoré jej prejavy. Skúste sa na chvíľu zamyslieť nad týmto: kedy vo vašom živote vznikajú situácie, o ktorých by ste mohli povedať, že sú naplnené sebauvedomením? Kedy si veľmi výrazne uvedomujete seba samého? To, čo sa vo vás deje?
Ak budete uvažovať, tak možno prídete na to, že tieto situácie majú niečo spoločné. Sebauvedomenie v mysli vzniká vtedy,keď:
-sme v pokoji
-keď sa nikam neponáhľame
-ked relaxujeme
-keď sedíme (pokojne) niekde na čaji alebo pri káve
-keď sa prechádzame v prírode
-keď sa ráno zobudíme po dobrom spánku
-keď si zavrieme oči
-keď pokojne dýchame
-keď sa zrazu ocitneme v tichom prostredí, keď sme pred tým boli v hluku

Na druhú stranu, skúste uvažovať nad tým, aké sú tie situácie kedy naopak, svoje sebauvedomenies strácate?
-hluk
-veľké emočné vypätie
-extrémny stres
-spánok
-a nakoniec alkohol a  iné omamné látky

Ak teda chceme pracovať na rozvíjaní svojom sebauvedomení, tak sa budeme musieť snažiť zvýšiť podiel okamihov, ktoré napomáhajú vzniku sebauvedomenia. Avšak okrem vyššie uvedeného je tu ešte niekoľko nápadov ako zvyšovať svoje sebauvedomenie:
-každý večer pred spaním si prejdite pred očami celý deň, snažte sa vybaviť si čo najviac okamiho  a situácií. Tiež je to dobré cvičenie na trénig pamäťe. Ale okrem obrazu tej situácie, si skúste vybaviť, ako ste sa tam a vtedy cítili, čo sa vo vás odohrávalo
-počas dňa sa občas zastavte a skúste si všimnúť, ako na  tom ste, čo sa  práve vo vás deje (rozšírenie tohoto cvičenie: nastavte si telefón alebo hodinky aby vám pípali každé 2-4 hodiny, vtedy sa zastavte a pozrite sa čo sa vo vás deje).
-všetko čo robíte, sa snažte robiť tak, ako by to bola tá najdôležitejšie vec na svete
-budťe plne prítomný duchom  keď niečo robíte, nedovoľte svojej mysli aby sa túlala kade tade, držte ju pevne na uzde
-ak sa ocitnete v emočnom dianí, napr. sa schyľuje k hádke, tak nikdy nejednajte s emóciami. Počkajte až sa búrka preženie a potom reagujte.
-začnite meditovať. Nájdite sa nejakú techniku a nejakú dobu sa jej venujte. A pozorujte, či sa  vaša úroveň sebauvedomenie zvyšuje. Ak nie, skúste nejakú inú techniku. výber je naozaj veľmi široký.

Skúste to a dajte mi vedieť ako sa vám darí. Prípadne sa podelťe o postupy zvyšovania sebeuvedomenia, ktoré máte na sebe vyskúšané.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!