Life koučing-nástroj rozvoja osobnosti. from Martin Prodaj on Vimeo.
If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!
Ak sa niečo v súčasnej dobe teší veľkému záujmu, tak je to oblasť emočnej inteligencie. Vychádza množstvo kníh, v časopisoch sa objavujú užitočné aj menej užitočné informácie o tom, čo to vlastne emočná inteligencia je, a čo sa s ňou dá vlastne robiť. Dokonca sa môžete prihlásiť na kurz emočnej inteligencie,alebo si najať kouča, ktorý s vami na tom bude pracovať. Ani sa vlastne nie je čo čudovať. Veď emócie sú takou súčasťou nášho denného života ako dýchanie. Bez toho sa jednoducho nedá žiť. A aj keď sami seba považujeme za bytosti navýsosť racionálne, tak keď príde na lámanie chleba, tak sa tá emočná bytosť v nás veľmi hlasno prihlási o slovo. Niekedy tak hlasno, že nepočujeme ten tichý hlas rozumu, ktorý sa v tom okamihu krčí niekde v kúte a čaká kým emočný nápor nepominie. A tam niekde sa skrýva aj najväčší problém. Ako sa udržať nad vecou aj keď s nami lomcujú pocity, afekty a emócie? Predtým však ako si človek odpovie na túto otázku, tak potrebuje vedieť má začať? Kde je ten štartovací mostík, ktorý mu pomôže s odrazom?
Rozvoj emočnej inteligencie je jednak o tom mať v rukách nástroje, ktorá nám ju pomôžu rozvíjať. A na druhej strane je to, ako som spomenul vyššie, tiež o tom, vedieť, kde začať kopať. Občas sa stáva, že práve v tomto okamžiku dochádza k zmätku a nejasnostiam. Nie je totiž jasné, čo vlastne s tou emočnou inteligenciu robiť. Ako ju uchopiť tak, aby pre nás nebola len obyčajnou,aj keď niekedy veľmi zaujímavou,ale stále len teóriou. Avšak teória ostane stále len teóriou, pokiaľ pre ňu nenájdeme nejaké uplatnenie. Tak ako je ľudská osobnosť nesmierne komplikovanou a komplexnou štruktúrou, tak aj emočná inteligencia, nech tento pojem znie akokoľvek jednoducho, je komplikovaná a komplexná. Ak si kladieme otázku, ako pracovať na rozvoji emočnej inteligencie, tak si zákonite musíme položiť otázku, ako tento komplexný pojem rozmeniť na drobné. Pretože snažiť sa pracovať naraz na všetkom,čo si myslíme, že je emočná inteligencia, je veľmi spoľahlivá cesta ako neuspieť. Kde sú teda tie základné skladačky emočnej inteligencie?
Nie je to jednoznačné. Pojem emočnej inteligencie, rovnako ako jej obsah sa neustále mení a preto to, čo platí v teórii emočnej inteligencie dnes, tak už nemusí platiť zajtra. Avšak od niečoho sa odraziť musíme. Ako základnú štruktúru o ktorú sa môžeme opierať, budeme brať vcelku prelomové dielo Daniela Golemana-Emotional Intelligence, ktorú vydal v roku 1995. Iste, pred ním, aj po ňom bolo množstvo,povedzme, renomovanejších autorov, ale vďaka Golemanovi sa pojem emočnej inteligencie dostal do bežného povedomia ľudí a tam aj pretrval do dnes. Okrem tohoto osvetového účelu, ktorý Goleman možno aj nechtiac splnil, však tiež ponúkol konečne niečo uchopiteľné a previazené s bežným životom obyčajného človeke. Veľa ľudí si potom začalo klásať otázku, ako by som aj ja mohol začať pracovať na rozvoji emočnej inteligencie? A Goleman ponúkol tieto oblasti, kde sa toto úsilie mohlo odohrávať.
Až na poslednú kompotnetnu EQ, sa tieto oblasti zdajú pomerne jasne vyhranené. A to je dobre, pretože ponúkajú jednoznačné vymedzenie toho, v ktorej oblasti rozvoja emočnej inteligencie by sme chceli začať pracovať. V okamihu ako začneme uvažovať už nie nad tým, ako budeme rozvíjať naše EQ, ale nad tým, ako budeme rozvíjať napr. sebauvedomenie alebo empatiu, tak sa posúvame k niečomu konkrétnemu, k niečomu čo sa dá uchopiť.K niečomu na čom sa dá naozaj pracovať. Ak teda myslíte svoju prácu na rozvoji emočnej inteligencie vážne, potom by ste si mali vybrať niektorú z oblastí spomenutých vyššie. Najlepšie tú, v ktorej sami cítite, že máte nejaké nedostatky, alebo ste si na základe informácií od svojich známych vstúpili do svedomia a povedali ste si, že takto už ďalej nie. Alebo si vyberte takú oblasť v ktorej sa dá predpokladať, že budete dosahovať najlepšie a najrýchlejšie výsledky. Pre úspešný pokrok pri práci na sebe nie je nič motivujúcejšie ako uvedomenie si, že sa niekam posúvate. Ak teda máte vybranú oblasť, urobili ste prvý krok. V ďalších príspevkoch sa budeme venovať tomu, ako pracovať na rozvoji jednotlivých zložiek emočnej inteligencie.
Nechcete si nechať ujsť ďalšie články o rozvoji EQ? Zaregistruje sa k odberu.
If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!
Ono to znie veľmi ľahko a veľmi lákavo, poviete si. Ale skutočnosť bude asi iná. Je to naozaj tak? Naozaj sa nedá nájsť prepojenie medzi tým čo robíte a ako zarábate? Povedzme si hneď na začiatok, že je rozdiel medzi tým , či pracujete ako podnikateľ alebo drobný živnostník, alebo keď pracujete ako zamestnanec. Určité veci budú jednoznačne odlišné, ale potom sú tu oblasti, ktoré budú rovnaké bez ohľadu na to či pracujete pre nejakú firmu alebo pracujete sám na seba.
Keď si vyberáme povolanie, tak sme spočiatku priťahovaní tím, čo nás skutočne baví. A treba povedať, že pre výber toho, čo nás bude živiť je to dobrá cesta. Omnoho lepšia ako cesta, kde sa najprv obzeráme kde by sme najviac zarobili a až potom sa rozhodujem, čo budeme robiť. Dôsledky sú neutešené. A pozná ich obrovské množstvo ľudí. Ak sa rozhodne niekto kráčať po druhej ceste, tak sa bude musieť zmierniť s tým, že každé ráno bude vstávať do práce s odporom, to čo robí bude vykonávať s nechuťou, bude robiť chyby, a všade bude rozprávať o tom aký je nešťastný zo svojej práce. Možno máte niekde vo svojom okolí niekoho, na koho by tento popis sedel a byť v prítomnosti takého človeka po dlhšiu dobu tiež nie je nič príjemné. Tragické však na tom je, že množstvo ľudí, aj keď sa nachádzajú v podobnej situácii, s ňou nič neurobia.
Ako sa však niečomu takému vyhnúť? Ako nespadnúť do jamy, v ktorej sa nachádza tak veľké množstvo populácie? Ako sa nezaradiť do zástupy tých, ktorí pracujú len pre peniaze? Nie že by na peniazoch bolo niečo zlé, ale pokiaľ je to jediný motív, ktorý vás ráno vyženie z postele do práce, pripravujete sa aj o iné aspekty, ktoré by práca pre človeka mohla mať, pokiaľ by ju nerobil len pre peniaze. Treba si uvedomiť, že v práci strávime takmer jednu tretinu života, bolo by to hrozné mrhanie časom. Pokiaľ tento čas dajako zmysluplne nevyužijeme. A zmyslupné sú väčšinou pre nás veci, ku ktorým máme dajaký vzťah, ktoré nás v ideálnom prípade bavia, alebo nám prinášajú nejaký úžitok a nemám ba mysli len úžitok finančný. Niekedy však býva problém, ako si niečo také vybrať, ako sa rozhodnúť pre niečo, čo nás bude baviť? Predsa je tu však zopár nápadov, ktoré by nás mohli inšpirovať.
Kroky, o ktorých sme hovorili, môžu byť odrazovým mostíkom k tomu aby sme našli v našom živote to čo robíme radi. Pretože to čo robíme radi, robím dobre. A to čo robíme dobre si vždy zaslúži svoju odmenu. Preto robte to čo máte radi a peniaze časom určite prídu sami. Možno aj vy máte takú skúsenosť.Podeľte sa o ňu.
If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!
Ak sa zaujímame o to, ako ušetriť čas, peniaze, aj našu energiu, je dôležité uvedomiť, že sa nepohybujeme niekde vo vákuu, ale vo svete kde sú veci, ľudia a udalosti navzájom poprepájané. Niekto by dokonca mohol povedať ono známe: “všetko zo všetkým súvisí”. A nemusíme ani zachádzať do kvantovej fyziky, ktorá dokazuje, že je to skutočne tak, celkom nám postačí naša všímavosť toho, čo sa okolo nás deje. Niekedy je pochopenie toho, ako sme vzájomne popreväzovaný výrazné, niekedy priam udiera do očí, ale inokedy je zase veľmi jemné, nevýrazné, ťažko zachytiteľné. Faktom ale ostáva, že ľudia, veci a udalosti v našom svete nejakým spôsobom prepojené sú a na nás je, či tento fakt budeme brať na vedomie, alebo sa ho rozhodneme ignorovať. Čo samozrejme nijako neovplyvní existenciu tejto zákonitosti, podobne ako je to pri gravitácii. Môžeme ju popierať, môžeme ju ignorovať, ale ona kôli tomu neprestane existovať, aj keď by sme si to niekedy veľmi želali.
V jednom z mojich nedávnych príspevkov som písal o tom, že knihy môžu byť niečím ako je projekčné plátno, na ktorom sa premietajú fragmenty našej osobnosti. Inými slovami: “povedze mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.” V tomto prípade hovoríme o určitom prepojení vonkajšieho a vnútorného. Kde sa vnútorné manifestuje vo vonkajšom. Ale ono to prirodzene platí aj naopak. To čo sa deje vo vonkajšom svete ovyplyvňuje naše prežívanie a to ako to v nás vyzerá. Niekedy je to pohľad, ktorý nie je príliš vábny. Na druhú stranu je práve toto prepojenie určitým nepriamym návodom ako si urobiť v sebe poriadok. Niekedy je introspektívna práva veľmi náročná. Minimálne z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že nás takmer nikto v škole neučil ako na sebe pracovať. Dnes takmer odvšadiaľ počujeme, ako by sme na sebe mali robiť, nikto nám však nepovie, ako by sme mali postupovať. Nikto nám nedal do ruky manuál, kde by bolo napísané, ako pracovať s vlastnou osobnosťou. A tak sa to skôr učíme metódou pokus omyl. A nikedy nám to vyjde, a my skutočne rastieme. Ale niekedy, a ja mám pocit, že to je častejšie, len prešľapujeme na mieste a nevieme kam sa obrátiť. Ten druhý dôvod je ten, že aj keď už máme v rukách niečo, o čom vieme ,že funguje a že naozaj budeme môcť na sebe pracovať, dajako sa nám do toho nechce. Možno je to aj preto, pretože je veľa vecí v našej vnútornej domácnosti, o ktorých by sme najradšej nevedeli. Nikedy totiž pripomínajú známych zabudnutých kostlivcov v skrini. Vieme, že tam niekde sú, na niektorých sme zabudli a keď ich objavíme, tak to môže byť pekne desivý zážitok. Aj preto niekedy ľudom na meditačných kurzoch, položartom, polovážne, hovoríme: “dobre si rozmyslite, či sa na túto cestu poznania dáte, pretože ak raz otvoríte dvierka do vašej duše, už ich nikdy nebudete môcť zavrieť.” Je to to isté, ako keď sa dieťa po prvý raz popáli na plameni sviečky. Ak už to raz vie, už na to nikdy nezabudne. Už nikdy od toho poznania nebude môcť utiecť. Vráťme sa však k tomu ako si urobiť v sebe poriadok.
Ak ste trochu počítačovo zdatný, a používate najznámejší operačný systém, tak sa vám isto po nejakom čase stalo, že váš PC začal mrznúť. Programy sa zasekávali, všetko trvalo strašne dlho, a po nejakej dobe sa už na počítači takmer vôbec nedalo pracovať. Jedným z najčastejších dôvodov prečo sa to deje, je že si na náš počítač neustále inštalujeme nové programy, hry a aplikácie, o ktorých sme presvedčení, že ich určite niekdy budeme potrebovať. Väčšinou ich použijeme raz za čas, ak vôbec. Avšak tieto programy, ktoré nepoužívame, nás oberajú o miesto na disku, oberajú nás o pamäť, spomaľujú náš počítač. Zahlcujú ho, až ho nakoniec úplne znefunkčnia. Problém je v mnohosti a komplikovanosti. Ak sa budete pýtať na riešenie tohoto problému, tak vám znalci povedia dve veci. Po prvé, prevencia je vždy lepšia ako pracné riešenie problému, a preto si dávajte pozor aby sa vám niečo také predovšetkým vôbec nestalo. A druhá vec, ktorú vám povedia, bude, aby ste si pred tým, než idete niečo na svoj počítač inštalovať, dobre rozmysleli, či to vôbec budete potrebovať. Ľudia, ktorí takto neuvažujú, tak majú na svojom počítači programy, ktoré nikdy nepoužili a asi ani nikdy nepoužijú. A nakoniec možno dodajú: “ak ste našli na svojom počítači niečo čo nepoužívate, zbavte sa toho”.
A teraz skúste na chvíľku túto metaforu použiť na svoj život. Ktoré “programy” vás oberajú o kapacitu? Ktoré “aplikácie” spomaľujú váš chod? Ktoré “hry” vás zbytočne uberajú o čas? Ktoré “programy” skutočne používate a ktoré máte len na okrasu, alebo len preto, pretože niekto povedal,že by bolo dobré ich mať? Ktoré “komponenty” by ste mohli “odinštalovať” aby sa váš “systém” zrýchlil? Pamätajete na jednu vec: v jednoduchosti je krása. Čím viac sa vám podarí veci zjednodušiť, tým ľahšie, rýchlejšie a bezchybnejšie vám bude bežať nielen váš počítač, ale aj váš život.
A samozrejme budem veľmi zvedavý ako sa vám darilo. Tak sem pokojne napíšte vaše skúsenosti a zážitky z “odinštalovávania”:)
If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!
Možno by vás zaujímalo,kedy je vhodné si plánovať porady, ako je to z našou výkonnosťou počas dňa a týždňa a iné informácie o time managemente. Článok s touto tematikou bol uverejnený v dnešných Hospodárskych novinách.
If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!
