Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem čo máš urobiť zo svojím životom.

Filed Under (Osobný čas, Work Life Balance) by Martin Prodaj on 29-07-2009

Tagged Under : ,

Platí jedno známe príslovie,ktoré hovorí: povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si“. Čo je vlastne za týmito slovami skryté? O akej pravde k nám toto príslovie prehovára? Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.
Kniha je najlepším priateľom človeka, to je tiež príslovie, ktoré by sme mohli uviesť hneď v závese za tým prvým uvedeným a tiež to bude pravda. Po knihe siahame z rozličných pohnútok. Pretože sme smutní, pretože sme sami, pretože si chceme oddýchnuť, pretože chceme mať pokoj, pretože sa chceme niečo nové dozvedieť, pretože sa nudíme a pretože je kopec iných dôvodov prečo nám kniha príde ako skvelý nápad. Navyše je kniha tiež skvelým nástrojom, ktorý nám môže ušetriť veľa času, nakoľko sa vlastne dá všade zobrať zo sebou, je vcelku prenosná, pokiaľ to teda nie je nejaká encyklopédia, a keď ju mám po ruke a niekde čakáme, tak nám jej čítanie môže dať pocit, že čas využívame naozaj zmysluplne. Veď kto by už len čítanie knihy nepovažoval za zmysluplne strávený čas. Je teda pravda, že ľudia sa menia, resp. doba sa mení a kniha sa stáva niečím pomerne zriedkavým v rukách, predovšetkých súčasných tínedžerov. To však ale nemení nič na skutočnosti, že kniha je stále a verím, že tomu tak naozaj ešte dlho bude, vecou, ktorú budú mnohí ľudia milovať a nedajú na knihu dopustiť. Je prirodzené, že každý z nás si vyberá také knihy, ktoré sú mu nejakým spôsobom blízke, niečo mu hovoria, vyberáme si podľa svojho vkusu. Niekoho skôr bavia historické romány, nikto dá prednosť litertúre faktu, niekoho fascinuje sci fi. Koľko ľudí,toľko chutí. Je to tak, že výber knihy je jednoznačne daný tým akí sme, aké máme záujmy, o čo sa zaujímame. A teda sa dá predpokladať, že obraz toho čo sa nachádza v našej knižnici je obrazom našej duše.
To čo čítame, hovorí o tom akí sme. Veď sa len pozrite do svojej knižnice. Čo tam máte? A čo to vlastne o vás vypovedá? Niekedy je možno vaša knižnica väčším zdrojom informácií než vy sami. Keď prídem k niekomu na návštevu, tak prvá vec po ktorej sa pozerám, je knižnica. Aká je, čo v nej je? Sú tam knihy staré, nové, odborné, beletria, zaprášené, poukladané, porozhadzované? A z toho všetkého sa dá vyčítať s akým človekom mám dočinenie. Jeho knižnica mi o ňom povie viac, než keby som sa hodiny a hodiny pýtal na to aký je. Preto si dobre rozmyslite, čo máte vo vašej knižnici keď sa k vám niekto chystá na návštevu. Ak by sme to veľmi zjednodušili, tak knižnica je plátnom, na ktorom sa premieta obraz vášho vnútra. A tento obraz je veľmi verný. Ako to vyzerá vo vás, tak to bude vyzerať aj vo vašej knižnici. Ale knihy a knižnica nie je jediným plátnom na ktorom sa premieta kto ste. Takýmto plátnom je celý váš život, vaša obývačka, vaše pracovné miesto, vaša izba, váš pracovný stôl, vaša skriňa a veci v nej, vaša pivnica. Preto je veľmi dôležité, aby ste sa na všetky veci, predmety a priestory, ktoré používate, pozerali ako na niečo, čo o vás neustále podáva nejaké informácie a to dokonca aj vtedy keď si to neželáte. Vaša existencia vo tomto svete zanecháva za sebou nejaké stopy a tieto stopy vnímavý ľudia dokážu veľmi ľahko prečítať. Ak sa teda bojíme straty súkromia v elektronickom priestore a máme obavy o to aby sa niekto o nás nedozvedel niečo čo by sme nechceli, tak skutočné ohrozenie k nám neprichádza ani tak z virtuálneho sveta, teda-ani tam už nie je moc bezpečno, ale z nášho obyčajného, bežného sveta. Toho sveta, na ktorý tak možno aj trochu pozabúdame, pretože stále viac a viac žijeme v virtuálnom svete.
Chcete teda svojimi knihami komunikovať určitú informáciu o sebe? Tak si vyberajte také knihy, ktoré budú budovať taký obraz,aký chcete aby bol. Knihy vás menia, tak ako nás vlastne mení celé naše okolie, ale knihy to robia o niečo elegantnejšie a sofistikovanejšie. A samozrejme, nezabudnite tieto knihy aj prečítať, pretože to čo vás bude meniť k obrazu vášmu, je nie to, že ste vlastníkom nejakej knihy,ale to, že ste si ju prečítali. Len vtedy má kniha šancu zmeniť vás.

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Ako vznikla skupina Creativity pool

Filed Under (Creativity pool otvorena skupina, Osobný čas) by Martin Prodaj on 21-07-2009

Tagged Under :

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Pozvánka do otvorenej skupiny Creativity pool pre lektorov, školiteľov a rečníkov

Filed Under (Creativity pool otvorena skupina, Osobný čas) by Martin Prodaj on 20-07-2009

Tagged Under :

Zdravím všetkých priaznivcov našej skupiny. Leto je okrem iného príznačné tým, že sa človeku akosi nechce na sebe pracovať. Všade je teplo, všetko je akosi spomalené, na myseľ padá príjemná únava, až otupenosť. Nič však nie je stratené a aj tento stav sa dá zvrátiť,že ako ? Veľmi jednoducho, tým že prídete na stretnutie CP.

A čo budeme robiť?

Agenda tohoto stretnutia bude tak trochu súvisieť s tým o čom sme hovorili naposledy. Ak sa rozhodnete prísť a trochu sa potrénovať vo vašich prezentačných zručnostiach sú tu dve možné úlohy. Jedna je viac štrukturovaná než druhá,takže:

1. Pripravte si powerpointovú prezentáciu na ľuboľnú tému. Je tu ale obmedzenie, môžete mať len 20 slidov a na ku každému môžete hovoriť len 20 sekund. To je tzv. Pecha Kucha prezentácia

2. Pripravte si prezentáciu v power pointe, počet slidov ľubovoľný, téma je: “JA” teda nie „ja“, ale vy:) Skrátka budete hovoriť o vašej osobe. Maximálny čas je 7 min.

Čo sa prednášky z mojej strany týka, opäť to skôr nechám na ad hoc tému. Tak ako v poslednom stretnutí.

Miesto a čas: 23.7 o 17:30 v hoteli President.

A ešte jedna technická vychytávka.Po prvý krát sa budeme snažiť, ak všetko dobre pôjde, toto stretnutie, alebo aspoň jeho časť vysielať live cez net. Takže cca v čase 17:30 sa skúste pripojiť na: http://www.ustream.tv/channel/creativity-pool a je možné že ma uvidíte prednášať.ak sa tento nápad uchytí a bude po technickej stránke v poriadku, tak by sme v tom mohli pokračovať. Ale nezabudnite na to, že nie je nad byť pri tom naživo.

Teším sa na stretnutie s vami.:) A prosím potvrdťe mi vašu účasť na info@koucing.org, zatiaľ je nahlásený len jeden človiečik.

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Nečakané a nepredvídané udalosti, nepriateľ Time managementu č.6

Filed Under (Malé triky na úsporu času, Osobný čas) by Martin Prodaj on 20-07-2009

Tagged Under : ,

Veru, nie je nad to, keď si človek poriadne zorganizuje svoj deň. Večer, najlepšie v nedeľu pred tým ako ide späť, si pripraví aspoň malý nástrel toho, čo sa bude v pondelok, alebo ostatné dnu diať, má nejaké položky v to- do listoch a vie, čo ho čaká. S pocitom určitej úľavy si takýto zodpovedný človek ľahne spať. Ráno sa však zobudí o 15 minút neskôr a začína sa divoký kolotoč. Nestíha sa, nestíha sa a ešte raz sa nestíha, všetko čo bolo starostlivo naplánované, sa rozsýpa ako domček z karát a nie je tej sily čo by to dala akosi naspäť dokopy. V tomto prípade je zjavné, že niekde sa stala chyba, niekde sa niečo opmenulo a ako to už býva, čo opomenieme, to sa nám vráti na tom mieste, kde to najmenej čakáme. Kde sa nám tu objavilo to biele miesto na mape denného time managemetntu? Kde sme na niečo zabudli? Odpoveď je vcelku jednoduchá  a prostá, nenechali sme si žiaden manévrovací priestor na nepredvídané a neočakávané udalosti.

Je naivný ten, kto si skutočne myslí, že to, čo si naplánoval pôjde presne tak ako to bolo naplánované. To sa udeje naozaj veľmi zriedka. Skôr sa nám bude stávať, že do našich plánov, ktoré tak dobre a upratane vyzerajú na papieri, sa dostane niečo, čo všetok ten poriadok riadne rozhádže, a je to skôr pravidlo než výnimka. Nehľadiac na všade prítomné Murphyho zákony, ktoré nám síce pripadajú smiešne, ale keď sa ukazuje ich platnosť, veru nám do smiechu nie je.

Veci a situácie sa okolo nás menia, niekedy viac než závratnou rýchlosťou. Nikdy nebudeme mať tú moc aby sme dokázali všetko tieto zmeny zahrnúť do nášho plánu, to sa nedá, ale čo sa dá, je počítať s tým, že určité percento našich plánov bude musieť byť svojím spôsobom nezachytených v presnom čase. To nám umožní vytvoriť si tzv: „časový buffer“, ktorý nám umožní zvládnuť všetky nepredvídané udalosti. Inými slovami, to čo si plánujeme, by sme si mali plánovať v pomere 60:20:20. 60% nášho času by malo byť naplánované, to sú tie udalosti kedy presne vieme čo budeme robiť a kedy to budemr robiť. 20% to sú činnosti, ktoré  by sme mohli označiť ako voľné aktivity, vieme že by sme ich mohli urobiť, ale nemusí to byť dnes, dokonca to nemusí byť ani v určitom konkrétnom čase, ale keď sa to urobí tak to bude fajn. Zvyšných 20% percent, to je presne ten časový buffer, vďaka ktorému sa nám podarí bez stresu a veľkého zhonu zvládnuť nepredvídané a neočakávané udalosti. Tohto nepriateľa nie je možné poraziť, dá sa len nájsť spôsob ako s ním vychádzať a keď sa to naučíte, už vás nikdy nezastihne nepripravených.

Apropo  pojmy ako nepredvídateľnosť, neistota, nejasnoť. To sú pojmy, okolo ktorých chodíme s určitým rešpektom, možno občas trochu aj s nevôľou. Je to logické. Žijeme v tzv. Newtonovskom vesmíre, kde všetko má svoju príčnu a dôsledok, a podľa tejo zákonitosti by sa všetko malo dať vypočítať a nemalo by na tomto svete byť nič neisté, nič nepredvídateľné  a nejasné. Ibaže náš svet sa nezmestí do škatuľky vedy, ktorá chce všetko spočítať a predvídať. Našťastie aj veda sa učí a začína pojmy ako nejednoznačnosť, nejasnosť, neistota používať nie v ich filozofických kategóriách ale skôr čisto vedeckých. To je zaujímavý odklon od tradičného ponímania sveta, ako mechanického strojčeka, kde sa všetko dalo vypočítať, skôr k pohľadu, ktorý svet vníma ako neustále plynúci tok udalostí, a pracuje skôr s pojmami možnosti a pravdepodobnosti, než istoty. Neistota teda nie je už len osobnou, subjektívnou charakterisitkou. Aj keď tu síce iné pohľady, tie vedecké, sú, predsa len nás bude zaujímať, ten náš, čisto osobný pohľad.  A z tohoto pohľadu je neistota tak trochu sviňa. Nemáme z nej dobrý pocit, zanecháva v nás pochybnosti, nedáva nám pevnú pôdu pod nohami, je to niečo, čo nemáme radi, občas sme z toho až zúfalí, pretože nevieme čoho sa máme chytiť. Naše prípravy nemôžu byť dokonalé, pretože sa všetko mení a nikdy sa nám nepodarí postihnúť všetky udalosti a faktory, ktoré budú dianie okolo nás ovplyvňovať. Preto sa napríklad rozličné nešťastia a tragédie budú neustále stávať, pretože svete sám o sebe je taký nepredvidateľný, že ani tie najdokonalejšie prípravy nedokážu zabrániť v tom, aby sa niečo stalo, proste sa to bude stávať i naďalej napriek všetkému úsiliu.

Život v neistote. Na jednej strane je to niečo čoho sa desíme, na strane druhej, keď to premyslíme do detailu, je to život, ktorý je svojím spôsobom slobodný. Ale ako to už býva, žiadne krajné polohy nie sú veľmi žiadané. Ale zauvažujem na okamih nad touto vecou: buddhistický mních, ktorý žije len prítomným okamžikom. Nezväzuje ho žiadna minulosť, netrápi sa nad budúcnosťou, neplánuje, nerobí si to-do listy. Jeho život nie je skokom medzi jednotlivými políčkami v kalendári, je to skôr plynutie rieky,  ktorá prirodzene kopíruje brehy. A tu pozor, napísal som kopíruje brehy rieky, nenapísal som vylieva sa z brehov, čo v tomto prípade znamená, že aj tento mních ma vo svojom živote určitú štruktúru, ktorou sa riadi ale  v porovnaní s nami by to ale vyzeralo akoby jeho život bol rieka vyliata z brehov. V porovnaní s nami je jeho „plánovanie“ na svetelné roky vzdielné nášmu klasickmému plánovaniu.

Nemá však zmysel porovnávať nerovanateľné, ide o to, z tejo predstavy si zobrať ono zakotvenie v prítomnosti, zameranie sa na prítomný okamžik. Veľa problémov v time management nie je spôsobených tým, že by sme nemali zvládnuté rozličné nástroje a paradigmy, ale skôr tým, že nedávame pozor na to, čo sa okolo nás deje, nie sme plne sústredení na naše činnosti. To potom vedie k tomu, že robíme zbytočné chyby, ktoré potom musíme naprávať a tým strácame zbytočne čas. A to nehovorím ešte o kvalite nášho života, pretože neustále prehrabávanie sa v spomienkach, alebo nekonečné plánovanie toho čo bude, nám znemožnuje to jediné, skutočné a rýdze. Žitie tu a teraz. A možno sa to bude niekomu zdať ako paradax, ale práve žitie tu a teraz má pozitívny dopad na vylepšovanie a postupné zvládanie nášho time managementu.


If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Čakanie u lekára-nekonečný príbeh

Filed Under (Malé triky na úsporu času, Osobný čas) by Martin Prodaj on 14-07-2009

Tagged Under : , ,

Dnes ráno som musel nejaký čas stráviť v čakárni lekára. Asi je to niečo čo nerobíme nikdy radi, ale je pravda, že sa tomu v našom živote málokedy môžeme naozaj vyhnúť. Proste je to tak, naše telíčko nie je dokonalé a občas nám to dá pekne pocítiť. No a potom zákonite príde okamih, kedy sa nechtiac ale predsa len musíme vybrať do nejakej ambulancie, no ale kým sa tam dostaneme, tak sa musím prehrýzť cez predpeklie, ako by som neraz nazval čakáreň. Kedysi ma  niečo také privádzalo do neskutočného zúfalstva a stavu nahnevanosti. Sedieť tam nie je nič príjemné, je tam kopec ľudí, ktorý vám nie sú sympatickí, musíte byť ticho, je tam zlý vzduch, no a keď je vám navyše aj zle, čo sa zvykne stávať keď ste chorí, tak je až na počudovanie, že čakárne lekárov nie sú rodiskom bláznov a šialencov. Tak, desivosť tohoto problému sme si, myslím, vykreslili dosť jasne, a čo s tým?

Ako som tam tak sedel, všimol som si, že niektorí ľudia prišli do čakárne a hneď na to ich sestrička volala do ambulancie. Bolo to zaujímavé. Niektorým ľudom, ktorí v čakárni už boli nejakú dobu sa to prirodzene moc nepáčilo, ale smola. Pani využila možnosť, ktorú už väčšina lekárov dnes ponúka a totiž možnosť objednať sa na jeden konkrétny termín. Iste, je to za nejakú malú sumičku, ale….Neoplatí sa to? Ak len použijeme niečo z matematiky, ukážeme ako takáto možnosť môže mať vyšší finančný efekt, ako ten, že sme tam nejaké peniaze minuli. Kľúčová je otázka: koľko zarobíte za tú hodinu, ktorú by ste inak museli nepríjemne stráviť v čakárni? Myslím, že v mnohých prípadoch to bude viacej, možno nie o veľa ale bude. A navyše tu nerátam psychologický efekt a zisk, ktorý  získate tým, že tam nebudete musieť čakať a zbytočne sa stresovať.

Ak vám však ani takáto možnosť nevyhovuje, pretože: máte veľa času, ste dôchodca, ste študent, radi nezmyselne mrháte čas, teší vás prítomnosť chorých ľudí okolo vás, tak samozrejme nič také ako zaplatenie si času, kedy prídete presne načas k lekárovi nie je nič pre vás. Potom vám neostáva nič iné ako sa vyzbrojiť božskou trpezlivosťou alebo knihou. Apropo knihy. Sú skutočne vynikajúcim spoločníkom presne na takéto príležitosti. Nikdy, skutočne nikdy si nepestujte ilúziu, že v čakárni nebudete čakať, je to niečo také ako opájať sa predstavou, že vyhráte v športke, to sa stáva naozaj málokedy.  Preto s tým treba rátať ako z hotovou vecou. Vždy majte v taške nejakú knižku, ideálne ak to bude niečo veselé, ale pozor nie veľmi, pretože hlasný smiech, napriek tomu, že smiech lieči by sa asi nestretol z moc veľkým ohlasom u vašich spolučakajúcich:). Do podobnej kategórie ako kniha patrí taktiež mp3 prehrávač.

No a ešte je tu  takmer ultimátne riešenie a to-nikdy neochorieť, ale ako som vyššie písal, je to niečo tak málo pravdepodobné, že sa k tomu asi nikdy nedostaneme, ale skúsme sa k tomu aspoň trochu priblížiť niečím čomu sa hovorí zdravý životný štýl. A čo sa vlastne za zdravým životným štýlom skrýva, o tom budeme hovoriť a písať niekedy nabudúce.

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Emočná inteligencia-Ako sa neutopiť vo vlastných emóciách

Filed Under (Emočná inteligencia, Work Life Balance) by Martin Prodaj on 10-07-2009

Tagged Under : , ,

Boli ste niekedy splavovať  rieku? A stalo sa vám, že v určitom okamžiku sa váš čln náhle prevrátil a vy ste sa náhle ocitli pod vodou? Aj tí, ktorí niečo také nezažili si vedia predstaviť aké to asi bolo.  Určite nič príjemné.

Niečo podobné sa deje časotkrát aj z našimi emóciami. Nie nadarmo sa pocity, emócie a nálady  prirovnávajú k vode. Voda má v sebe obrovskú silu. Ak sa ocitnete v jej moci, začne to byť nebezpečné. Ak sa ocitnete v moci svojich pocitov, ktoré hrozia, že sa cez vás preženú ako vlna  a pritlačia vás na dno, hrozí vám utopenie vo forme hádky,depresie a pod. Našťastie existujú záchranné kolesá a plavecké kurzy, ktoré s takýmto nebezpečenstvom vedia pomocť. Je to napr. rozvoj emočnej inteligencie. Chcem vám ponúknuť jednoduchý spôsob prvej pomoci. Je to také malé záchranné koleso, ktoré môžete použiť , keď sa na vás rúti nejaká emočná vlna.

Ako sa vám sedí? Netlačí vás niečo? Cítite, ako sa vám nohy dotýkajú zeme? A čo ruky? Aký pocit máte z rúk? Sú studené alebo teplé?Viete mi povedať akú chuť máte v ústach? Čo cítite vo vzduchu? Čo vidíte? A čo počujete?

Ak ste si odpovedali na všetky otázky, máte všetkých päť pokopeJ 5 zmyslov na jednom mieste je tá najjednoduchšia technika ako sa udržať vo víre emócií a nestratiť sa. Zmysly sú vašimi kotvami v realite života a držia vás nad divokými  vodami emócií. Natrénujte si to však ešte pred tým, než sa pustíte na rozbúrené more!

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Dlhé telefonovanie, nepriateľ Time managementu č.5

Filed Under (Osobný čas, Pracovný čas) by Martin Prodaj on 09-07-2009

Tagged Under : ,

Ak sa pozriete na možnosti súčasného telefonovania, tak by sa vám z toho pokojne mohla zatočiť hlava. Operátori v snahe vyjsť v ústrety svojim klientom sa pretekajú v tom, kto im ponúkne zaujímavejší paušál. Keď tak nad tým uvažujem a zoberiem v úvahu ono známe  ” s jedlom rastie chuť” tak sa dá predpokladať, že chuť niektorých ľudí po nekonečných hovoroch nebude asi nikdy uspokojená. Ako to už chodí, ľudské potreby sú zo svojej podstaty nenaplniteľné. Čo je však k našej téme relevantné, je fakt, že dlhé telefonické hovory sú časovo náročné a preto ich môžeme pokojne zaradiť do kategórie požieračov času.

Naozaj je nutné aby sme telefonovali hodinu, dve? Naozaj sa nedá to, o čom sa bavíme cez telefón, vybaviť osobne? Okrem toho, že strácame čas, sa súčasne okracujeme o možnosť stráviť s ľudmi ktorým voláme chvíľe, ktoré stoja síce tiež nejaký čas ale zas majú nemalý dopad na to ako budú vyzerať naše vzťahy. Platí, že pokiaľ vzťahom nevnujeme čas a pozornosť, tak majú tendenciu zanikať, a ich kvalita sa stráca. A to je škoda, pretože nakoniec vzťahy, dobré vzťahy sú jednou z vecí, ktoré nám dávajú energiu a chuť do života.

Dobre, vezmime v úvahu skutočnosť, že niekedy sú dlhé telefonáty zmysluplné. Kedy by to tak mohlo byť?

  1. Pracujeme spôsobom home office, potrebujeme byť preto v kontakte s kolegami alebo s klientami, aby sme mohli prediskutovať veci, ktoré sú pre našu prácu dôležité. V takom prípade sa ale náš telefonát striktne obmedzuje na fakty a údaje, prípadne na zdieľanie myšlienok, ktoré sú dôležité. Ešte lepšie než prosté telefonovanie, a to je tiež známe, sú videkonferencie, ktoré okrem hlasu, ktorý počujeme, využívajú aj to, že sa navzájom vidíme. A keďže sa 55% informácií odovzdáva cez neverbálnu komunikáciu, tak je o to dôležitejšie aby sme našeho partnera a kolegu aj videli.
  2. Naši blízky sú veľmi ďaleko a nie je možné sa s nimi stretnúť. Tento typ telefonátu patrí do  opačnej skupiny ako ten prvý, pretože pracuje s úplne iným typom  vzťahu a taktiež aj informácie, ktoré si odovzdávame asi budú predsa len o niečo iné. Viac osobné, možno až intímne.
  3. Iné? Aké iné telefonáty môžu byt zmysluplné keď hovoríme o dĺžke? Skúste navrhnúť dajakú inú kategóriu.

Ale-pokiaľ náš telefonát nepatrí ani do jedne z vyššie uvedených kategórií, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude jednať o mrhanie časom. Ak chceme aby naše telefonáty  boli naozaj úsporné, je potrbné si uvedomiť niekoľko vecí.

  1. Mám jasno v tom čo je predmetom môjho telefonátu?
  2. Viem aký je cieľ?
  3. Mám pri sebe všetky potrebné informácie, o ktorých asi budem hovoriť?
  4. Viem kde je hranica, za ktorou už je nevyhnutné osobné stretnutie?

Týchto niekoľko bodov by mohlo pomôcť nastaviť si základný setting aby sme obmedzili časové straty pri telefonovaní. Hmm, ono tu vlastne vzniká taký zaujímavý paradox. Telefón je pre mnohých pracovným nástrojom, ktorý slúži predovšetkým na to aby nám čas šetril, ale asi všetci vieme o aký typ telefonovania sa jedná. To telefonovanie je mrhanie časom, ktoré nemá žiaden cieľ, nikam nesmeruje, neobsahuje žiadne dôležité alebo zaujímavé informácie.

No a “last but not least” je dobré si dať dve a dve dokopy a urobiť si analýzu toho, či naozaj je pre mňa telefonovanie dôležitým “žrútom” času. Ak nie, tak je všetko v poriadku a môžeme sa ísť pozrieť na ďalšieho nepriateľa time managementu.

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Ako nadobudnúť životnú rovnováhu

Filed Under (Work Life Balance) by Martin Prodaj on 07-07-2009

Tagged Under :

Rovnováha medzi pracovným a osobným životom je dôležitým činiteľom pre dosahovanie stabilných a dlhodobých pracovných výkonov. Aké sú príčiny, dôsledky a nástroje zvládania životnej rovnováhy (tzv. work life balance)?

Kedy ste mali naposledy pocit, že nestíhate? A nielenže nestíhate, ale ani nevládzete? Kedy sa vám naposledy stalo, že keď ste večer prišli domov z práce, ledva ste sa dopracovali k posteli a padli ste ako zabitý? Vravíte, že nič iné ani nepoznáte?

Tak potom ste sa zaradili do dlhého zástupu ľudí, ktorým ich práca jasne prerastá cez hlavu. Ukazuje sa, že s danou situáciou je potrebné urýchlene niečo robiť.

Chcete si prečítať celý článok o Work Life Balance?

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Základná podmienka pre budovanie Work Life Balance

Filed Under (Work Life Balance) by Martin Prodaj on 01-07-2009

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!