Time Life Management.org|Zorganizujte si čas, energiu, prácu aj domácnosť

Stačí aby teplota stúpla na príjemných 35 stupňov a je to tu. Asfalt sa topí, zmrzlina vo vašom konrnútku sa topí, vy sa potíte a občas máte pocit, že aj mozog sa vám z toho tepla roztopí. Prirodzene v takom stave nie je veľmi efektívne nad niečím uvažovať, nieto ešte prinášať kreatívne nápady  na to, ako by mala vyzerať nová krabička na cigarety, ktorú  vo vašej firme navrhujete pre svojho klienta. Skrátka, bez ohľadu na to ako veľmi teplo je vonku, pracovať sa musí.  Ťažké chvíľky v týchto časoch zažívajú aj freelanceri, pre ktorých je dodržiavanie pracovnej disciplínyešte náročnejšie ako po iné ročné odobia. A keďže ako dobre viete aj ja som freelancer a tiež zažívam tieto horúčavy, mám tu pre vás zopár tipov, ako sa s tým vysporiadať.

1. Zmena pracovného rytmu. Pokiaľ pracujete ako tak disciplinovane (týka sa to predvšetkým ľudí čo pracujú z domu,čo bude asi prípad väčšiny freelancerov), tak máte šancu si svoju pracovnú dobu posúvať. Vychádzajme z predpokladu, že svoju prácu chcete urobiť čo najskôr, aby ste prípade mohli vypadnúť niekam k  vode. Ideálne je teda vstávať čo najskôr, čas medzi 5:00 a 7:00 by mal celkom postačovať. Nakoniec, v tom teple sa aj tak len zbytočne prevaľujete v posteli, tak čo tam zbytočne márniť čas.  Táto skutočnosť prirodzene od vás vyžaduje aby ste boli ešte viac discplinovaný  a moc sa nepozerali z okna hovoria csi: “ako je vonku krásne,  nepôjdem niekam von?”. Čím viac sa dokážete sústrediť na to, čo máte urobiť,t ým rýchlejšie sa vám to podarí. A s tým súvisí aj ďaľší bod.
2. Kvalitné plánovanie. V teple sa ťažko rozmýšľa, to je známa vec. Pokiaľ teda môžete, plánujte si na letné horúce dni aktivity a činnosti, ktoré nevyžadujú prílíšnú výkonnosť vášho mentálneho aparátu. Ideálne sú rôzne administratívne práce alebo upratovanie v papieroch. Pokiaľ predsa len niečo také musíte urobiť, naplánujte si to na skoro ráno,alebo na neskorší večer, keď slnko zapadne a teplota klesne.
3. Majte hneď od rána jasný plán  čo chcete urobiť a toho sa držte. Začínajte vždy s MIT (most important task) a postupujte k menej dôležitým úlohám.
4. Investuje to kvalitného ventilátora. Ak si už teda neplánujete rovno nainštalovať klimatizáciu, ktorá vás nadobro udrží v ilúzii  chladivého vánku vejúceho od mora. Tiež som si jeden pred niekoľkými rokmi kúpil a viem, že keď ho vytiahnem a zapnem, tak je vonku ozaj horúco.
5. Ventilátor kombinujte so zatiahnutými žalúziami. Zhruba po 15:00 keď sa slnko prehupne na druhú stranu nášho paneláku zaťahujem všetky žalúzie a zatváram okná. A aj napriek tomu mám v obývačke, kde pracujem cca 31st. Ak by však okná ostali otvorené, bolo by to ešte horšie. Manželka investovala do kvalitných bambusových “žalúzií” na balkónik v kuchyni a tak je tam príjemný tieň počas celého dňa.
6. Pitný režim. Toto je už otrepané, ja viem, ale aj napriek tomu,ž e ste doma, a slnko na vás priamo nepraží, nachystajte si na stôl krčah čistej, mierne chladenej vody a popíjajte z neho. Spotreba počas horúcich dní sa môže vyštverať až na 5 litrov denne (neoverený údaj) Snažím sa vyhýbať sladeným kolám, pretože tie pocit smädu ešte zvyšujú.
7. Vyhnite sa na obed ťažkým jedlám. Budete sa po nich cítiť unavene a otupelo. A v kombinácii s teplom je to na odpadnutie.

Tak, to by bolo zopár nápadov ako si uľahčiť prácu počas horúceho dňa. A čo robíte v takých situáciách vy? Máte nejaké “zlepšováky”? Podeľte sa v komentároch. Teším sa.
photo credit: VHSpenguin

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Odvšadiaľ sa na nás valia tvrdenia, ktoré sa nás snažia,viac menej úspešne, presvedčiť o tom, že vlastniť a mať viac je jednoducho lepšie. Keď máte viac, tak vás ľudia majú radšej, častejšie je na vašej tvári úsmev, rovnako aj vaša rodina a deti sa tvária akosi šťastnejšie keď máte viac. Odvšadiaľ sa na vás rynie záplava medových kvapiek s informáciou o tom, že viac je lepšie. Keď sa však na tieto tvrdenia pozriete podrobnejšie, uvidíte, že tomu mladém, krásnemu manažérovi trčí z topánok slama a že jednoducho skutočne nie je všetko zlato čo sa blyští.

A čo keď je to naopak? Čo keď  práve málo je viac, čo keď minimalizmus je ten smer v ktorom sa ukrýva skutočná krása? Môže mať takýto prístup vôbec nejaké pozitíva? Skúsil som sa nad tým zamyslieť  a našiel som tieto výhody, ktoré vás postretnú, keď viete mať menej.

1. Neumusíte sa obávať o to, čo vlastníte. Iste to  poznáte, kúpite si niečo, väčšinou je to niečo drahšie a akonáhle sa to stane vaším vlastníctvom,  tak si uvedomujete,že o to poľahky môžete prísť.Môže vám to niekto ukradnúť, môže sa vám to stratiť alebo pokaziť. U niektorých ľudí môže tento postoj nadobúdať priam obludné rozmery, kedy sa tak strašne obávajú o to čo vlastnia, že celý ich život je jeden veľký strach.
2. Vaša myseľ je ľahká a čistá. Čím menej vecí je okolo vás, tým menej vecí je aj vo vašej mysli. Svet a myseľ sú ako spojené nádoby. Jedno druhé výrazne ovplyvňuje. Ak nemáte okolo seba veľa vecí, tak nad nimi nemusíte uvažovať, nemusíte sa nad nimi trápiť, nemusíte im venovať drahocenné minúty zo svojho života.
3. Váš byt je priestranný a vzdušný. Mám rád prázdne priestory. Majú v sebe niečo čisté a pekné. Nemám rád prepchaté poličky, zásuvky, pracovný stôl. Feng šuej je postavené na tom, že ak je niekde viazaná energia v podobe vecí, často starých vecí, tak do vášho života nemôže prísť nič nové a pekné. Je to ako z rybníkom, do ktorého prúdi voda. Ak prúd zastavíte, voda začne hniť  a skôr alebo neskôr sa odtiaľ vytratí všetok život.
4. Nemusíte toľko upratovať. Koľko času asi strávite upratovaním? Koľko času venujete utieraniu prachu? Som presvedčený, že čím menej vecí na poličkách mám, tým menej sa budem musieť venovať vcelku zbytočnému utieraniu prachu. Množstvo vecí vlastne len zvyšuje plochu na ktorú prach môže padať:)
5. Šetríte čas. Každá vec v našom živote si vyžaduje nejaký čas. Vyžaduje od nás aby sme jej venovali pozornosť, aby sme sa na ňu sústredili. Možno je to len pár sekúnd alebo okamihov, ale keď je vecí okolo vás veľa, tak aj množstvo času, ktoré im venujete sa zvyšuje. Niektorí ľudia majú v istých veciach veľmi veľké zaľúbenie a preto s  nimi trávia omnoho viac času než zo skutočnýmu ľudmi. Občas sa aj mojej manželke zdá, že zo svojím počítačom trávim viac času ako s ňou:) Keď mimimalizujete množstvo vecí okolo vás, tak zvyšujete množstvo času, ktoré potom môžete využiť na niečo skutočne zmysluplné. Len prosím vás, nepremárnite tento čas na zháňanie ďalších vecí, podobali by ste sa na alkoholika, ktorý sa po vyliečení hneď ženie do najbližšej krčmy.
6. Ste slobodný. Kto málo uľpieva na veciach je  vnútorne slobodný. Akú mieru utrpenia prežívame, keď sa veci, ktoré máme, kazia, stratia sa, alebo nám ich niekto ukradne? Veľmi zriedka sa na niečo také dokážeme pozrieť s nadhľadom a odstupom a povedať si:”sú to len veci, nič viac”. Pred pár dňami sme si všimli, že nám niekto poškriabal auto. Nič vážne, ale aj tak sme v tom okamihu mali na výber-buď sa budeme na to pozerať s nadhľadom a odstupm s tým, že je to LEN auto, alebo sa budeme rozčulovať a hnevať. Rozhodol som sa pre prvú možnosť. Možno je to aj preto lebo vnútorne som stotožený s pravdou, ktorá hovorí, že všetky rozbiteľné veci smerujú k rozbitiu. A nie je to otázka ČI sa rozbijú/pokazia/zničia, ale je to otázka KEDY.
7. Máte jasno v tom, čo je v živote dôležité. Ak nevenujete svoju pozornosť veciam, musíte ju venovať niečomu inému. Keď nevenujete pozornosť veciam, tak si začnete kupovať knihy, možno začnete chodiť na výlety a budete cestovat, možno si kúpiťe foťák nie preto aby ste ho mali ale preto lebo  by ste sa chceli naučiť niečo nové. Možno začnete chodiť na nejaký kurz. Skrátka sa posúvate od onoho MAŤ k BYŤ.
8. Ste nezávislý.Vlastníctvo vecí vás robí závislými. Ste k  nim pripútaný. A možno práve táto pripútanosť je na tom to najhoršie.  Aj samotný Buddha hovoril o tom, že nie je zlé pokiaľ  človek zažíva príjemné pocity, nakoniec tieto pocity sú výsledkom jeho etického jednania. Problém vzniká vtedy, pokiaľ človek na týchto veciach začne uľpievať a nechce sa ich vzdať.Vtedy vzniká utrpenie. Utrpenie z toho, že veci nie sú podľa nás, že jednoducho občas prídeme o niečo, čo nám robilo radosť a bolo pre nás príjemné a utrpenie z toho, že sme konfrontovaní s niečím, čo nie je podľa nášho gusta. Ak sa však nad to všetko dokážeme povzniesť, sme slobodní.

A čo vy? Aké výhody vám prináša nevlastnenie vecí?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

V poslednej dobe sa častejšie stretávam s ľudmi, ktorí z nejakého dôvodu pracujú doma. Či už je to ich rozhodnutie a robia vo vlastnej firme, alebo sú freelancermi, alebo sa dohodli so svojím zamestnávateľoma  a ten im umožňuje tzv. home office. Okrem iného toto rozhodnutie zamestnávateľa je skvelým ústretovým krokom voči zamestnancom, aj keď mu niekedy predchádzajú obavy, či zamestnanec doma bude skutočne výkonným zamestnancom. Táto skutočnosť je postavená na predpoklade, že človek je vo svojej podstate lenivý a pracovať sa mu nechce, a jediný spôsob ako ho k tomu donútiť, je  neustále  ho pod hrozbou sankcií kontrolovať. Keď sa tak na to pozriem, tak zamestnávateľ, ktorý sa dostal z tohoto názorového spektra k názoru, že zamestnanec dokáže podávať pracovný výkon, dokonca mnohkrát vyšší ako v práci, aj z domu,  urobil obrovský myšlienkový skok a treba mu byť zato vďačný. Avšak pravdou ostáva, že aj keď sa mnoho ľudí/zamestnancov, teší na prácu z doma, časom zisťujú, že to nie je také jednoduché, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Problém o ktorom by som rád dnes písal, by som označil ako problém miesta/formy/obsahu. O čo ide? Hneď sa na to pozrieme.

“Ráno vstanem. Viem, že je to deň keď mám home office, ale akosi nemôžem nijako začať. Tu robím niečo, tu si dám kávičku, tu sa kuknem čo beží v telke, a pozriem na hodinky, skoro obed a ja som nič neurobila.” Aj takto dajako sa mi sťažujú moji klienti pracujúci z domu. Pri podrobnejšom rozhovore zistím, že človek pracujúci doma, pokiaľ sa mu nedarí dodražať určitú disciplínu, tak sa to deje z niektorého z týchto dôvodov.

• Nie je jasne vymedzený čas. To, že pracujem  z domu, ešte neznamená, že môžem spať do 12:00. Teoreticky by som mohol, ale potom by sa veľmi ťažko dalo hovoriť o nejakej práci a už vôbec nie o efektívnej práci. Ak som počas svojho pôsobenia na klasickom zamestnaneckom mieste chodil do práce na 8:00, tak aj môj domáci pracovný deň začína o 8:00. Je to taktiež otázka zvyku. A pracovné návyky v tomto nie sú výnimkou. Iste, sú tu ľudia, ktorí sa rozhodli pracovať z domu práve preto aby mali voľnosť v čase a v tom ako s  ním zaobchádzajú a možno je pre nich prijateľnejšie aby pracovali v neskorších večerných alebo nočných hodinách. Taká práca má svoje čaro, ale skúste sa krátko pred polnocou niekam dovolať a niečo vybaviť. Ak je však typ vašej práce nezávislý na  vonkajších inštituáciách alebo osobách, tak si vyberte svoj pracovný čas, kedy vám to vyhovuje.
• Čas je fragmentalizovaný. Bohužiaľ to tak je, že ak pracujeme z domu, tak na nás pôsobí oveľa viac rušivých faktorov. Môžeme si zapnúť televízor, môžeme si beztrestene surfovať po hocijakých stránkach, môžeme volať kamarátom a kamarátkam bez toho aby sa kolegovia po nás kriticky pozererali. Podľa teórií efektívnej práce sme najvýkonnejší vtedy, keď máme k dispozicii neprerušovaný časový blok, v ktorom sa môžeme sústrediť len na jednu vec.Vtedy je naše sústredenie najvyššie a my dosahujeme svojich cieľov hladko a ľahko. Ale keď nás neustále niečo vyrušuje, tak je ťažké niečo dotiahnuť do konca.
• Keď som v práci, neumývam riad. Keď som začal pracovať z domu, tak mi mama hovorila:” to je skvelé, aspoň budeš môcť kedykoľvek poupratovať.” Toto presvedčenie som jej musel vyvrátiť, pretože ak pracujem, tak sa vnútorne naladím tak aby som akoby čiastočne “vymazal” vedomie, že sa nachádzam vo vlastnom byte a že v kuchyni ostal nejaký riad,  ktorý bude treba poumývať. Kuchyňa pre mňa neexistuje, je to priestor, ktorý by ma vyrušoval a odvádzal moju pozornosť, rovnako ako každý iný priestor v byte. Maximálne ju vnímam ako kuchynku, kde si prídem počas pracovnej prestávky zobrať kávu alebo čaj a hneď sa vraciam na svoje pracovné miesto.
• Nejasne definované pracovné miesto. Ak pracujem doma, tak mám pre túto činnosť jasne vymedzené miesto, ktoré sa “používa” zväčša len na  pracovné aktivity. Zväčša preto, lebo okrem pracovných mailov, ktoré čítam na pc položenom na pracovnom stole,  občas na tomto pc a tomto stole čítam a vybavujem aj súkromné veci. Pokiaľ je to len trochu možné, mali by ste na svoju prácu mať svoje jediné miesto.Nejaký kútik. Aj z mála sa dá urobiť veľa. Pre inšpiráci môžete ísť sem. Každý priestor je naplnený nejakou energiu. Znalci fenng šuej by vedeli povedať. Ak pracujete v kuchyni, tak tento priestor, aj bez vášho vedomia, bude ovyplvňovať vaše myslenie, vaše naladenie a to nemusí byť zrovna o práci.

• Celý deň som v pyžame. Tak ako priestor, tak aj naše oblečenie ovplyvňuje naše naladenie,naše zmýšľanie. Veď šaty robia človeka.  A akým človekom budete v pyžame a župančeku? Rozhodným? Dravým? Plným energie?Pripraveným kedykoľvek sa pustiť do náročných úloh,ktoré na vás čakajú? Nemyslím si to.  Predstavte si, že by váš potenciálny klient jednal s vami v župane, bol by pre vás dôveryhodný? Asi moc nie. Preto radím, obliecť sa do bežného denného oblečenia, presne tak isto,ako by ste išli do práce. Netvrdím, že máte mať oblek,ale župan by to nemal byť v žiadnom prípade. Pokiaľ nie ste bohémsky spisovateľ hľadajúci inšpiráciu v pohári whiskey:) A ešte anglický  lodi môžu pobehovať doma celý deň v pyžame:)

Práca z domu má svoje špecifiká je jednoznačene náročnejšia na sebadisciplínu než bežné zamestnanie. Ale výhody, ktoré pre mňa má, by som nevymenil za nič na svete.

A čo vy? Aké prekážky vám bránia pri práci  pri home office?

Páčil sa vám článok?  Nezabudnite sa potom príhlasiť k odberu príspevkov priamo do vašej mailovej schránky.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Pred nedávnom som sa venoval svojej obľúbenej činnosti: organizovaniu svojho pracovného miesta. Ono sa zdá, že keď to človek raz urobí, tak to stačí, ale každý systém okrem toho, že ho naštartujete, potrebuje nejakú údržbu. Je to niečo ako keď sa majiteľ obyčajnej škodovky rozhodne investovať do tuningových hračičiek a zo svojho tátoša si urobiť niečo, čo ostatní nemajú. Ale práca na aute sa tiež nekončí jednou investáciou. Keď vás to baví, tak budete stále špekulovať, kde by sa to dalo ešte vylepšiť. A rovnako aj ja, ako veľký fanúšik organizovania priestoru neustále svoje pracovné miesto vylepšujem. Aby som bol presnejší, vylepšovaním mám na mysli, že sa postupne zbavujem všetkého, čo nie je nevyhnuté k tomu aby som to mal niekde v stole, založené v šanóne, alebo proste niekde upratené.

Tradičným problémom súčasných bytov je nedostatok priestoru. A vzhľadom na konzumné naladenie našej spoločnosti to nie je niečo, čo sa bude časom zlepšovať.  Práve naopak. Vecí nám stále pribúda, ale ešte nikto nanašiel nafukovaciu obývačku alebo byt, ktorý by sa podľa potreby dal zvätšiť pre naše veci. Možno to príde do takého štádia, ako je to v USA, že si ľudia musia najímať poradcov, aby im s tým neporiadkom v ich domovoch a bytoch pomohli (inak,ak má niekto z vás tento problém, pokojne sa na mňa obrátťe, rád vám pomôžem:))

Jedna z položiek, ktoré časom nabobtnávajú a zaberajú stále viac a viac mieste sú rozličné dokumenty, letáky, potvrdenie, katalógy všetkého možného druhu. Niektoré z nich sú už niekoľko rokov staré a už je to skutočne poriadna doba, kedy ste sa do nich naposledy pozreli. A to je znak, že tieto papiere nie sú pre vás až tak veľmi dôležité, pretože keby tomu tak bolo, nebol by na nich prach vo vrstve, že  by sa ňom dalo písať. Tiež som dospel k tomuto poznaniu a našiel som medzi svojimi vecami asi 20 cm vrstvu papierov, ktoré som už roky neotvoril a nepozrel do nich. Nechcel som ich však všetky vyhodiť a tak som uvažoval čo s tým. Mám skener, tomu však trvá pomerne dlho kým oskenujem jeden dokument a to som ich mal asi 100. Lepšie skenery, ktoré sú napr. vo firmách majú automatické podávače, ktoré vám oskenujú všetky dokumenty, ktoré tam vložíte, a ešte ich vám aj pošlú na vašu mailovú adresu. Chcelo to iné, lepšie riešenie.

Uvedomil som, si že pred nedávnom som si kúpil digitálny foťák (koniec koncov aký iný? kupuje si ešte niekto foťák na filmy?:)) a ten má funkciu fotenia textov. Je to veľmi užitočná funkcia, práve pre takéto príležitosti. Odfotenie dokumentu trvá cca 1 s, takže fotíte tak rýchlo, ako vládzete obracať stránky. Samozrejme drobnou nevýhodou tohoto postupu je, že potrebujete mať dostatok úložného priestoru v pc, pretože niektoré súbory možu mať aj 2MB veľkosť. Súbory sú ľahko čitateľné aj na obrazovke monitora, dajú sa rozlične upravovať a pokiaľ si dáte aspoň malú prácu s pomenovaní, dajú sa potom veľmi ľahko a veľmi rýchlo na pc aj vyhľadávať cez rozličné desktopové vyhľadávače (jeden z najlepších je Copernic, prípade sa dá použiť aj Google Desktop). No a tak som sa mohol zbaviť ďalšieho odpadu, ktorý sa mi niekoľko rokov hromadil v šanónoch.

A čo vy? Ako ste si poradili a vlastnými kopami dokumentov?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Minulý týždeň som robil prednášku, ktorá mala názov “Chvála podnikania-oslobdťe sa a začnite robiť to, čo vás skutočne baví”. Už niekoľko rokov pracujem ako freelancer a musím vám povedať, táto práca ma nesmierne baví a dáva mi možnosť realizovať sa tam, kde si myslím, že som najlepší. Na druhej strane je však táto práca pomerne osamelá, a čo si niekedy uvedomujem, je, že mi chýba spoločnosť kolegov, s ktorými by som mohol preberať spoločné nápady, konštruktívne sa hádať a prichádzať v diskusii na nové myšlienky.  Kolektív ľudí, ktorí majú podobné zmýšľanie ako vy, je častokrát záchranným kolesom, ktorého sa chytáte vtedy, keď už to možno všetci blízky ľudia okolo vás vzdali. Zaujímavé tiež je, že od tých, od ktorých by sme očakával najdlhšie trvajúcu podporu, od tých sa nám jej prestane dostávať najskôr. Iste, nie je to pravidlo, ale je to skutočnosť, ktorá už len tým, že sa deje, vysiela varovný signál, ktorý by mal byť braný do úvahy.

Moja prezentácia bola určená ľudom, ktorí si už uvedomujú, alebo si začínajú uvedomovať, že život je príliš krátky na to, aby ho strávili v práci, ktorá ich nebaví. A to by pri tom nebolo žiadnou výnimkou. 8 z 10  ľudí chodí do práce s nechuťou. Len si to predstavte, stojíte na zastávke autobusu a 8 ľudí z 10, ktorí na tej zastávke stoja, aby sa dostali do práce, už  začína uvažovať nad tým, aké to bude super, keď sa budú vracať domov. Mnohí z nich by toto obdobie najradšej preskočili a rovno z tej zastávky šli domov. A to si ani nechcem predstavovať tie emócie, ktoré doprevádzajú tento druh uvažovania. Mnohí z nich si neuvedomujú, že jediný človek, ktorý im v tom bráni sú oni sami.

Je pre mňa zarážajúce, že aj v dnešnej dobe sa  medzi niektorými ľudmi usídlil názor: “nemôžeš si robiť, čo chceš, nikto si nerobí čo chce, budeš robiť to, za čo ti zaplatia a to najlepšie v nejakej veľkej firme,  ktorá ti bude prispievať na dôchodok.” Poznám ten názor, s jeho variáciami sa častos tretávam u ľudí, ktorí sa dostávajú na životné rázcestie, kde si v spätnej refelexii  svojho života uvedomujú, že roky a roky nerobia niečo čo ich baví, ale niečo čo od nich chce niekto iný. A v princípe je jedno či to boli/sú rodičia, spoločnosť, partneri, vedúci a manažéri. Preto si toľko ľudí kladie otázku: “ Má vôbec zmysel, to čo robím? A prečo to vlastne robím? Čo všetko som musel obetovať tejto práci, aj keď mi po mnohé roky neprinášala žiaden emočný a vnútorný zmysel?” Pre tých, ktorí by chceli namietať, že sa predsa jedná o peniaze a tie sú najdôležitejšie, tak veľká väčina týchto ľudí by vo svojom spätnom pohľade vymenili menej platenú prácu, ktorá ich baví, za tú, kde dostali poriadne peniaze, ale robili robotu, ktorá ich denno denne okrádala o zdravý rozum a pokoj v duši. Ak vás vaša práca už dnes nebaví, je to varujúce znamenie. S obľubou hovorím: “ ak sú veci teraz zlé, a nič sa s nimi nebude robiť, tak sa časom stanú ešte horšími.” Moje pozorovania mi ukázali, že toto pravidlo sa dá uplatniť všade. Na vzťahy, na prácu,na peniaze, na osobný rast, na profesionálny rast.

Keď sa prednáška končil, mal som z toho radosť, pretože ľudia odchádzali s novou motiváciu a vedomím, že veci sa dajú robiť aj inak a že našťastie žijeme v spoločnosti, kde človek môže robiť to, čo ho baví a dostať za to aj zaplatné. Boli to tí ľudia, ktorí si uvedomili,že ak sú veci zlé a nič sa s nimi nebude robiť, tak sa časom stanú ešte horšími. Boli to tí ľudia, ktorí sa rozhodli,že budú hľadať spôsoby ako by sa mohli priblížiť k svojej vysnívanej práci a nehľadali dôvody,prečo by to nešlo. Asi majú pred sebou dlhú a náročnú cestu, ale verím,že to čo na prednáške odznelo, im dodalo odvahy a inšpirácie na kráčanie vlastnou cestou.

Aj vy uvažujete nad zmenou vo svojej práci? Tak potom sa na vás  teším na ďalšej prednáške.

Alebo už máte svoje skúsenosti s tým ako ste prestali robiť, čo vás nebaví a začali sa venovať tomu, čo vás napĺňa? Podeľte sa s nimi.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Pred nedávom som sa stretol s kamarátom, s ktorým som sa dlhšiu dobu nevidel. Začali sme sa rozprávať o tom, čo kto robí, ako sa má, proste ten typ rozhovoru,ktorý máte s niekým s kým ste sa dlhšie nevideli. Po otázke čo vlastne robím, som povedal, že som freelancer a podnikateľ. Pýtal sa ma čo to všetko obnáša, pretože aj samotné slovo bolo pre neho nové. Neodolal som príležitosti predstaviť túto prácu v skvelom svetle,čo vyvolalo aj očakávaný výsledok. Takmer závistlivé vzdychnutie:”ty sa ale máš, zoberieš počítač, ideš si sadnúť niekam do kaviarne, si vonku, mimo kancelárie, robíš si čo chceš,nikto ťa nekontroluje, ty si vlastne takmer stále na dovolenke”. Nuž, priznám sa,bolo to celkom príjemné počúvať, pretože k práci ktorú robím,som sa dostal len vlastným pričinením a vlastným úsilím a teda to bolo niečo ako ocenenie môjho úsilia. Ale po nejakom čase, keď sa naše stretnutie skončilo, a ja som si prehrával o čom sme hovorili, som si uvedomil že to, čo bežný človek vidí na práci freelancera je najprv povrch. A v bežnej diskusii sa nie príliš často dostanem k tomu, čo sa skutočne skrýva za tým byť sám sebe pánom, byť freelancerom.A čo je teda také lákavé pre iných ľudí na práci freelancera,ale čo v skutočnosti môže byť celkom iné?

• “Ty si môžeš robiť čo chceš” Ako sa to vezme.Ono si vlastne skutočne málokto robí, čo chce. Naše skutky sú predsa ovyplňované toľkými vonkajším faktormi, že niekedy je veľmi ťažké skutočne zistiť, čo sú naše vlastné potreby a naše vlastné chcenia. V mojom prípade ale ide o to, že sa pre niečo rozhodnem. A toto rozhodnutie má v sebe prvky slobody a voľnosti. Každý žijúci v tejto spoločnosti má voči nej nejaké záväzky. Aj ja musím platiť účty a splátky. V čom mám však možno voľnosť väčšiu ako bežný zamestnanec, je, že keď chcem zarobiť nejaké peniaze,tak je na mojom rozhodnutí, akým spôsobom to bude. Je dôležité povedať, že nerobím čo sa mi chce, ale to, pre čo sa rozhodnem. Chcelo by sa mi napríklad ležať na gauči a celý deň pozerať TV, ale rozhodnem sa , že toto nie  je to, čo chcem robiť, pretože mi to nič neprinesie. Tak sa radšej rozhodnem pre niečo iné, konštruktívnejšie a to potom robím.
• ” Ty máš vlastne stále dovolenku, máš toľko voľného času.” Mať dostatok voľného času je pre mňa otázkou dobrej organizácie práce a dobrého time managementu. Viem, že nikdy nebudem schopný stihnúť úplne všetko, preto si zo svojich aktivít vyberám to,čo mi prinesie najvyšší zisk, a to nie len finančný ale aj iný. Ak som dobre zorganizovaný, tak všetko stihnem veľmi rýchlo a preto mám možnosť mať napríkladlen 4 dňový pracovný týždneň,alebo len 4 hodinový pracovný deň. Ale čo je mojím cieľom, je presne v duchu Tima Ferrisa a jeho knihy ” The 4 hour work week”,mať len 4 hodinový pracovný týždeň.
• “Nemusíš byť v kancelárii”. Áno, to vnímam ako obrovskú výhodu. Navyše, kancelárie sú svojou podstatou anti kreatívne a preto radšej dávam prednosť iným priestorom. Ak mám napríklad niečo vytvoriť, niečo napísať, tak si sadnem tam, kde je prostredie podnetné a kde myšlienky bežia úlne inak ako na obvyklých miestach. Napríklad v kaviarňach.
• “Vyberáš si pracovať na takých veciach, ktoré ťa bavia.” To je samotná podstata byť freelancerom.Každý z nás sa stáva týmto typom podnikateľa preto, aby robil len to, alebo hlavne to, čo ho baví a v čom je dobrý. I keď je pravda, že niekedy sa musím popasovať aj s prácou, ktorá nie je až tak celkom podľa môjho gusta, ale zase je dobrá pre moje finančné zdravie.A vieme, že veci, ktoré sú dobré pre zdravie sú vecami,do ktorých sa nám nie vždy chce,ale sú  potrebné, aby boli urobené.

Napísal som tie argumenty, ktoré občas v ľudoch vzbudzujú závisť, ale určite som  nenapísal všetko.Pravdou, je že niekedy je práca freelancera v mnohom ťažšia ako práca bežného zamestnanca.A keďže toto je vec  s ktoru sa opakovane stretáva, určite sa k tejto téme ešte vrátim.

A čo vy? Ako sa iní ľudia pozerajú na vašu freelancer prácu?

PS. Chcete začať pracovať ako freelancer? Prídťe na prednášku, ktorá vás môže inšpirovať: Chvála podnikania-ako sa oslobodiť a začať robiť to čo vás baví.

Photo by:kolazymonkey

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Prednedávnom som čítal jednu štatistiku, ktorá hovorila, že ľudia na internete najviac neznášajú reklamu. Ani sa im nečudujem, ja by som sa pokojne tiež  zaradil do tejto kategórie. Ale niekedy sa stane, že sa s vaničkou vylieva aj dieťa a vďaka apriórnemu odmietanu reklamy sa občas pripravíme o užitočné informácie.

Dostal sa mi do rúk článok, ktorý hovoril zhruba o tom, že work life balance je vlastne ďalším marketingovým výmyslom,a že ľudia work life balance nepotrebujú ,že sa jedná o niečo o čo sa vlastne netreba snažiť, pretože sa jedná o niečo prirodzené, len sa zase našiel niekto, kto sa na tom chce nabaliť. S týmto názorom nesúhlasím a chcem sa s vami podeliť o svoj postoj k tejto téme. Vybral som si dva pohľady, ktoré budú blízke mnohým ľuďom (aspoň si to myslím). Jeden som nazval  “pohľad do korporátneho open space” a druhý “pohľad spoza freelancerovho stola”. Ako je to teda s týmito dvoma pohľadmi?

V korporátnom prostredí som pracoval takmer 5 rokov. Myslím, že je to celkom dostačujúca doba aby som sa k tomu, ako to vo veľkých firmách chodí mohol vyjadriť. Netvrdím, že moje osobné skúsenosti sú jediné relevantné, ale ak vezmem do úvahy aj slová a názory mojich kolegov s  ktorými som vtedy spolupracoval, dostanem sa k slušnej vzorke názorov,ktoré reprezentujú to ako to  vyzerá s vyváženosťou osobného a pracovného života vo veľkých firmách. Ak odhliadnem od faktu, že dve z mojich kolegýň po náročnom projekte skončili od vyčerpania v nemocnici, tak každé naše spoločné strenutie končilo povzdychom “kiež by sme mali viac času na seba, svoje rodiny, svoje záujmy”.

Je takýto povzdych prejavom vyváženosti osobného a pracovného života? Nemyslím si. Pomer stráveného času nad plnením pracovných povinností v pomere k osobným záležitostiam je všetko možné, len nie vyvážený. Bežný 8 hodinový  pracovný čas od 9:00 do 17:00 by toho snáď ešte bol dôkazom, ale odchody presne načas z práce boli skôr veľkou výnimkou. A  to nehovorím ešte o hodinách práce na notebooku keď som prišiel domov. Myslím, že je veľmi  málo ľudí, ktorý pracujú v korporátnom prostredí, ktorí si pochvaľujú ako to majú dobre vybalancované. Ale blýska sa na lepšie časy. Inštitút home office je jedným z krásnych príkladov ako sa to dá.

Niekto by mohlo namietať  “keď sa chce, tak sa všetko dá”. Nuž, niekedy aj áno, ale nemal som pocit, že ktorýkoľvek z týchto ľudí nechcel mať viac času na seba a svoju rodinu. Častokrát  vyvažovanie pracovného a osobného nie je len o prostom chcení a vôli, ako sme si už o tom písali. Do rozhodovania vstupuje množstvo iných faktorov, ktoré snahu o work life balance skôr komplikujú. Ale poďme sa pozrieť na druhú stranu.K freelancerovi.

Veľa ľudí odchádza z firemného prostredia presne pre vyššie uvedené dôvody. Rozhodnú sa pre svoju vlastnú cestu. Odídu zo spoločnosti a založia si firmičku alebo len živnosť. Stanú sa freelancermi. Už nemajú nad sebou šéfa.Nikto nekontroluje ich reporty, pretože žiadne nerobia. Nemusia vstávať na 7:00. Nemusia v práci ostať po pracovnej dobe až do 21:00. Ich zásadná životná zmena sa týka toho, že boli schopní vymeniť istotu (samozrejme iluzórnu) trvalého pracovného pomeru za neistotu ale slobodu. Bohužiaľ ani tento, pre niekoho úžasný setting situácie, nie je zárukou vyváženosti osobného a pracovného života. Tu je niekoľko dôvodov prečo to tak je:

• žiadna formálna kontrolujúca autorita
• žiaden presné vymedzenie osobného a pracovného času
• žiadne presné vymedzenie priestorov kde freelencer pracuje (ak pracuje z domu)
• nedostatok sebadisciplíny

Spoločným menovateľom, ktorý práve freelancerovi spôsobuje túto nevyváženosť je nedostatok štrukturovanosti v pracovnom procese, resp.v aktivitách,ktoré ho živia. Všetko je akési rozpliznuté, nejasné, chýbajú tomu jasné kontúry.Keď idete z kancelárie domov a prekročíte prah, tak ste jednoznačne doma. Ale keď pracujete v obývačke a prekročíte prah kuchyne,ste doma  alebo ste ešte v práci? A čo ešte keď máte pracovný stôl v jednom kúte obývačky a od toho istého stola vybavujete aj osobné veci? Kedy ste v práci  a kedy ste už doma, keď ste vlastne stále doma?

Naučiť sa dobre “prelaďovať” je pre  freelancera kľúčová vlastnosť pre jeho dosahovanie work life balance.A nie je to jednoduché.Opäť môžem potvrdiť z vlastnej mnohoročnej skúsenosti. Aj keď work life balance a jeho dosahovanie má pre freelancera trochu inú podobu a budú sa  mu tam ukazovať iné úlohy, stále je to niečo čo si zaslúži jeho pozornosť.

Nuž a čo vy? Tiež si myslíte, že problematika work life balance je niečo umelé a nepotrebné? Ako vy dosahujete vyváženosť osobného a pracovného života?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Ak som položil túto otázku, čo bolo prvé čo vám napadlo? Bolo to jednoznačné áno? Bolo to jednoznačné a radikálne nie? Bolo to niečo ako: “no, ako sa to vezme”?  Alebo: “to záleží na okolnostiach”? Nuž, ľudská myseľ túži mať veci jednoduché, prehľadné a jasné. Moc sa jej  nepáči, keď sa veci komplikujú, keď sú komplexné. To znamená, že myseľ bude musieť hľadať, premýšľať, pozastavovať sa nad argumentami. To si vyžaduje určité úsilie. A preto sa nie nadarmo hovorí, že premýšľanie bolí. Veľmi radi by sme často skočili po jednoznačných záveroch, aby sme mali  konečene za sebou neistotu hľadania. Žiaľ, keď sa chcem ozaj dopracovať k nejakým záverom a získať nejaké poznanie, bez úsilia to nepôjde.  Skúsim sa teda zamyslieť  nad tým, ako je to  s tvrdením, že vytrvalosť prináša peniaze.

Je to tvrdenie s ktorým sa  často stretnete v motivačnej literatúre, v rozličných “ako” príručkých, kde vám okrem rozličných doporučení, ako dezert naservírujú univerzálne tvrdenie, že vytrvalosť vás privedie k zisku. Keď si niečo také prečítate, tak vás pošteklí myšlienka, že by to tak naozaj mohlo byť, a že by ste sa predsa len mohli dostať z toho začarovaného krysie závodu, ako nazýva honbu za majetkom Robert Kyosaki, autor známej knihy “Bohatý táta, chudý táta”.

Pozrime sa ale  na to, kedy toto tvrdenie platí a kedy by vám naozaj mohlo priniesť zisk.

• Ste v relatívnej pohode. Ak ste v poriadku fyzicky, vzťahovo,finančne, emočne, vtedy pre vás nie je ťažké tomuto tvrdeniu uveriť, pretože sa cítite pri sile a viete si predstaviť, že keď všetko pôjde podľa plánu, tak sa dostanete tam, kam sa chcete dostať.
• Máte okolo seba ľudí, čo vás podporujú. Je ľahšie uveriť vo svoj úspech, keď sú okolo vás ľudia,čo nebudú vaše úsilie spochybňovať.
• Máte zdroj príjmov. Odniekadiaľ vám peniaze prúdiť musia. Väčšina bežných ľudí má jeden zdroj príjmu, na ktorý sú vyložene existenčne odkázaní. Ale aj títo ľudia mali alebo majú nejaký nápad alebo myšlienku, ktorá by im mohla zabezpečiť nejaký dodatočný príjem. Ak však ale nemajú nijaké záchranné koleso,tak sa veľmi ťažko uvažuje nad tým, čo by sa dalo urobiť preto, aby si človek zarobil pár eur navyše. Existenčný tlak je niečo, čo vytvára ohromný blok kreativite a schopnosti pozerať sa na veci s odstupom, čo je pre generovanie nápadov kľúčová vlastnosť.
• Veríte tomu, že je to možné. Može to znieť ako klišé, ale  pokiaľ nemáte ani štipku dôvery v seba, v svet, v ľudí, v možnosti, ktoré máte, tak bude pre vás nemožné túto ideu vôbec prijať. Ak ste zatrpknutý, sklamaný životom, nedôverčivý, tak budete mať klapky na očiach takých rozmerov, že ani keby pred vami na zemi ležala tá naujúžasnejšia možnosť na zlepšeni vášho príjmu, tak ju nebudete vidieť.
• Ste “akčný typ”. Každému skvelému nápadu, pred tým, než začne prinášať nejaké zisky, predchádza aktivita. Pokiaľ ste typ človeka, ktorému dlho trvá, než sa k niečomu rozhýbe, potom nie ste ten typ, ktorému by vytrvalosť priniesla profit.
• Nebojíte sa opakovane robiť to isté. No, to nie je celkom pravda. Ide o to, že tí, ktorým vytrvalosť pomohla sa niekam dostať, neustále skúšali. Vždy nový a nový pokus. A samozrejme sa vedeli poučiť z predošlých neúspechov a toto pozanie vedeli použiť na ďalšie pokusy. A nestroskotali raz alebo dva raza, ale desiatky a niekedy až stovky krát. A o tom je vlastne  vytrvalosť, nenechať sa dostať do kolien, keď vám niečo nevyjde na 3x. Tri krát ste niečo skúsili a nevyšlo to? Nedajte sa vysmiať. Poslali ste 3 životopisy a nikde vás ani len neprijali na pohovor? Málo. Stroskotali ste v treťom vzťahu a už nikdy nechcete nikoho stretnúť? Chyba. Henry Ford povedal: “ak si myslíte, že to dokážete, mámte pravdu, ak si myslíte,že to nedokážete, tiež máte pravud. Edison urobil 1000 pokusov kým prišiel na to,aké je to správne riešenie pre vynájdenie žiarovky. Takže, pokiaľ vás predošlé pokusy úplne nezruinovali, či už emočne, fyzicky, alebo finanačne, tak to nevzdávajte a pokračujte ďalej.

Vytrvalosťou sme začali a vytrvalosťou sme v predošlom bode aj skončili.To čom som napísal, však určite nie je absolútne konečný zoznam toho, čo môže tvrdenie, že vytrvalosť vám prinesie peniaze, priviesť k životu. Napadá vás, kedy ešte toto tvrdenie platí? A kedy nie?  A čo vaša skúsenosť s vytrvalosťou? Kedy vám pomohla dosiahnuť úspech?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Dalo by sa povedať, že freelancerom som už viac ako 8 rokov. Pre tých, ktorým je tento pojem nie celkom  známy poviem, že freelancer  je človek,  ktorý nemá fixné zamestnanie. Možno by sme mohli povedať, že je niečo ako malý živnostník, ale to je pojem, ktorý nie celkom presne vyjadruje, čo to obnáša byť freelancerom. Byť freelancerom, je ,ako už samotný pojem naznačuje, predovšetkým o slobode. Byť sám sebe pánom, nemať pevnú pracovnú dobu, ak by som spomenul len niektoré pozitíva. Ale samozrejme nič nie je ideálne a aj vo freelancerovom živote sa objavia okamihy, kedy by si prial, aby mu za chrbtom stále  veľká korporácia, ktorá sa postará o jeho plat, o jeho dôchodok, o jeho stravné lístky a podobne.

Freelancer je človek, ktorý sa musí vysporiadať s tým, že v tomto svete nie je nič isté.  Že všetko sa v jedinom okamihu môže zmeniť. A to sa týka aj práce. V jednom okamihu mám stôl zavalený žiadosťami o spoluprácu a potom sú tu okamihy, kedy nevidím na koniec mesiaca a dúfam, že sa niečo stane. A s tým musím vedieť žiť. Musím brať v úvahu, že všetko plynie a každá istota je svojím spôsobom iluzórna. Ak taká situácia nastane, tak freelancer má dve možnosti. Buď bude prilepený na mailoch a bude čakať či sa predsa len nejaký klient nerozhýbe a nezavolá. Alebo pôjde niekam von a bude robiť to, prečo sa freelancerom stal. Bude vychutnávať život. Bude sa tešiť z pekného dňa. Sadne si niekde na kávu. Prečíta si fajn knihu. A nebude myslieť na to čo nie je a na to čo bolo, ale naplno sa ponorí do prítomného okamžiku. Pre toto preladanie je dôležitá predovšetkým jedna vec. Uvedomenie si, že moje myšlienkové pochody sa uberajú pre mňa neželaným smerom. Uvedomiť si, že v danom okamihu, kedy viem, že všetko bolo urobené tak ako malo byť, mi neostáva naozaj nič iné, ako len čakať. Ale pozor, nie je čakanie ako čakanie. Niektoré čakania môžu byť naplnené nervozitou, strachom, úzkosťu. A takým čakanim sa snažím všemožne vyhnúť, napríklad aj tým, že čakanie na novú zakázku, na nového klienta, vyplním niečom čo ma, naopak, napĺňa spokojnosťou a pohodou. A k tomu nie je treba veľa. Len si to uvedomiť-to je krok číslo jedna. A krok číslo dva? No predsa realizácia. Neostať sedieť doma, nepotápať sa v depresiách. Ísť niekam von a vychutnávať si to čakanie.Pretože, na druhú stranu, aj toto čakanie sa raz skončí a bola by ho škoda nevyužiť.

A ako je to s vami? Dokážete sa odpútať od toho, že vám na stole ležia nezaplatené účty a viete sa tešiť z maličkostí?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Portál BNET citoval sever Yahoo, ktorý uverejnil zoznam oblastí, ktorým by ste sa v prípade, že uvažujete nad založením vlastného podnikania, mali vyhnúť. Tu je:

• Reštaurácie. Prevádzakovatelia musia bojovať s nízkymi maržami a sezónnymi výkyvmi v návštevnosti.
• Priamy predaj. Najäčšie zisky väčšinou “sedia” na vrchole pyrmídy, postavenej na pleciach predajcov.
• Online biznis. Veľa šťastia pri konkurovaní eBay a Amazon.
• Nezávislý consulting. Konzultanti stráva toľko času zháňaním klientov, že je veľmi ťažké postaviť si pri tom stabilný príjem.
• Franchising. Je to mýtus, ktorý hovorí, že franchisingu sa darí viac než iným typom biznisu
• Webové stránky profitujúce z návštevnosti. Potrebujete milión návštev denne aby ste mohli začať zarábať na reklame (v našich končinách to budú asi menšie čísla)

Súhlasíte s týmto zoznamom? Aké sú podľa vás oblasti kde sa oplatí začať podnikať?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!