Time Life Management.org|Zorganizujte si čas, energiu, prácu aj domácnosť

Stačí aby teplota stúpla na príjemných 35 stupňov a je to tu. Asfalt sa topí, zmrzlina vo vašom konrnútku sa topí, vy sa potíte a občas máte pocit, že aj mozog sa vám z toho tepla roztopí. Prirodzene v takom stave nie je veľmi efektívne nad niečím uvažovať, nieto ešte prinášať kreatívne nápady  na to, ako by mala vyzerať nová krabička na cigarety, ktorú  vo vašej firme navrhujete pre svojho klienta. Skrátka, bez ohľadu na to ako veľmi teplo je vonku, pracovať sa musí.  Ťažké chvíľky v týchto časoch zažívajú aj freelanceri, pre ktorých je dodržiavanie pracovnej disciplínyešte náročnejšie ako po iné ročné odobia. A keďže ako dobre viete aj ja som freelancer a tiež zažívam tieto horúčavy, mám tu pre vás zopár tipov, ako sa s tým vysporiadať.

1. Zmena pracovného rytmu. Pokiaľ pracujete ako tak disciplinovane (týka sa to predvšetkým ľudí čo pracujú z domu,čo bude asi prípad väčšiny freelancerov), tak máte šancu si svoju pracovnú dobu posúvať. Vychádzajme z predpokladu, že svoju prácu chcete urobiť čo najskôr, aby ste prípade mohli vypadnúť niekam k  vode. Ideálne je teda vstávať čo najskôr, čas medzi 5:00 a 7:00 by mal celkom postačovať. Nakoniec, v tom teple sa aj tak len zbytočne prevaľujete v posteli, tak čo tam zbytočne márniť čas.  Táto skutočnosť prirodzene od vás vyžaduje aby ste boli ešte viac discplinovaný  a moc sa nepozerali z okna hovoria csi: “ako je vonku krásne,  nepôjdem niekam von?”. Čím viac sa dokážete sústrediť na to, čo máte urobiť,t ým rýchlejšie sa vám to podarí. A s tým súvisí aj ďaľší bod.
2. Kvalitné plánovanie. V teple sa ťažko rozmýšľa, to je známa vec. Pokiaľ teda môžete, plánujte si na letné horúce dni aktivity a činnosti, ktoré nevyžadujú prílíšnú výkonnosť vášho mentálneho aparátu. Ideálne sú rôzne administratívne práce alebo upratovanie v papieroch. Pokiaľ predsa len niečo také musíte urobiť, naplánujte si to na skoro ráno,alebo na neskorší večer, keď slnko zapadne a teplota klesne.
3. Majte hneď od rána jasný plán  čo chcete urobiť a toho sa držte. Začínajte vždy s MIT (most important task) a postupujte k menej dôležitým úlohám.
4. Investuje to kvalitného ventilátora. Ak si už teda neplánujete rovno nainštalovať klimatizáciu, ktorá vás nadobro udrží v ilúzii  chladivého vánku vejúceho od mora. Tiež som si jeden pred niekoľkými rokmi kúpil a viem, že keď ho vytiahnem a zapnem, tak je vonku ozaj horúco.
5. Ventilátor kombinujte so zatiahnutými žalúziami. Zhruba po 15:00 keď sa slnko prehupne na druhú stranu nášho paneláku zaťahujem všetky žalúzie a zatváram okná. A aj napriek tomu mám v obývačke, kde pracujem cca 31st. Ak by však okná ostali otvorené, bolo by to ešte horšie. Manželka investovala do kvalitných bambusových “žalúzií” na balkónik v kuchyni a tak je tam príjemný tieň počas celého dňa.
6. Pitný režim. Toto je už otrepané, ja viem, ale aj napriek tomu,ž e ste doma, a slnko na vás priamo nepraží, nachystajte si na stôl krčah čistej, mierne chladenej vody a popíjajte z neho. Spotreba počas horúcich dní sa môže vyštverať až na 5 litrov denne (neoverený údaj) Snažím sa vyhýbať sladeným kolám, pretože tie pocit smädu ešte zvyšujú.
7. Vyhnite sa na obed ťažkým jedlám. Budete sa po nich cítiť unavene a otupelo. A v kombinácii s teplom je to na odpadnutie.

Tak, to by bolo zopár nápadov ako si uľahčiť prácu počas horúceho dňa. A čo robíte v takých situáciách vy? Máte nejaké “zlepšováky”? Podeľte sa v komentároch. Teším sa.
photo credit: VHSpenguin

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

V poslednej dobe sa častejšie stretávam s ľudmi, ktorí z nejakého dôvodu pracujú doma. Či už je to ich rozhodnutie a robia vo vlastnej firme, alebo sú freelancermi, alebo sa dohodli so svojím zamestnávateľoma  a ten im umožňuje tzv. home office. Okrem iného toto rozhodnutie zamestnávateľa je skvelým ústretovým krokom voči zamestnancom, aj keď mu niekedy predchádzajú obavy, či zamestnanec doma bude skutočne výkonným zamestnancom. Táto skutočnosť je postavená na predpoklade, že človek je vo svojej podstate lenivý a pracovať sa mu nechce, a jediný spôsob ako ho k tomu donútiť, je  neustále  ho pod hrozbou sankcií kontrolovať. Keď sa tak na to pozriem, tak zamestnávateľ, ktorý sa dostal z tohoto názorového spektra k názoru, že zamestnanec dokáže podávať pracovný výkon, dokonca mnohkrát vyšší ako v práci, aj z domu,  urobil obrovský myšlienkový skok a treba mu byť zato vďačný. Avšak pravdou ostáva, že aj keď sa mnoho ľudí/zamestnancov, teší na prácu z doma, časom zisťujú, že to nie je také jednoduché, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Problém o ktorom by som rád dnes písal, by som označil ako problém miesta/formy/obsahu. O čo ide? Hneď sa na to pozrieme.

“Ráno vstanem. Viem, že je to deň keď mám home office, ale akosi nemôžem nijako začať. Tu robím niečo, tu si dám kávičku, tu sa kuknem čo beží v telke, a pozriem na hodinky, skoro obed a ja som nič neurobila.” Aj takto dajako sa mi sťažujú moji klienti pracujúci z domu. Pri podrobnejšom rozhovore zistím, že človek pracujúci doma, pokiaľ sa mu nedarí dodražať určitú disciplínu, tak sa to deje z niektorého z týchto dôvodov.

• Nie je jasne vymedzený čas. To, že pracujem  z domu, ešte neznamená, že môžem spať do 12:00. Teoreticky by som mohol, ale potom by sa veľmi ťažko dalo hovoriť o nejakej práci a už vôbec nie o efektívnej práci. Ak som počas svojho pôsobenia na klasickom zamestnaneckom mieste chodil do práce na 8:00, tak aj môj domáci pracovný deň začína o 8:00. Je to taktiež otázka zvyku. A pracovné návyky v tomto nie sú výnimkou. Iste, sú tu ľudia, ktorí sa rozhodli pracovať z domu práve preto aby mali voľnosť v čase a v tom ako s  ním zaobchádzajú a možno je pre nich prijateľnejšie aby pracovali v neskorších večerných alebo nočných hodinách. Taká práca má svoje čaro, ale skúste sa krátko pred polnocou niekam dovolať a niečo vybaviť. Ak je však typ vašej práce nezávislý na  vonkajších inštituáciách alebo osobách, tak si vyberte svoj pracovný čas, kedy vám to vyhovuje.
• Čas je fragmentalizovaný. Bohužiaľ to tak je, že ak pracujeme z domu, tak na nás pôsobí oveľa viac rušivých faktorov. Môžeme si zapnúť televízor, môžeme si beztrestene surfovať po hocijakých stránkach, môžeme volať kamarátom a kamarátkam bez toho aby sa kolegovia po nás kriticky pozererali. Podľa teórií efektívnej práce sme najvýkonnejší vtedy, keď máme k dispozicii neprerušovaný časový blok, v ktorom sa môžeme sústrediť len na jednu vec.Vtedy je naše sústredenie najvyššie a my dosahujeme svojich cieľov hladko a ľahko. Ale keď nás neustále niečo vyrušuje, tak je ťažké niečo dotiahnuť do konca.
• Keď som v práci, neumývam riad. Keď som začal pracovať z domu, tak mi mama hovorila:” to je skvelé, aspoň budeš môcť kedykoľvek poupratovať.” Toto presvedčenie som jej musel vyvrátiť, pretože ak pracujem, tak sa vnútorne naladím tak aby som akoby čiastočne “vymazal” vedomie, že sa nachádzam vo vlastnom byte a že v kuchyni ostal nejaký riad,  ktorý bude treba poumývať. Kuchyňa pre mňa neexistuje, je to priestor, ktorý by ma vyrušoval a odvádzal moju pozornosť, rovnako ako každý iný priestor v byte. Maximálne ju vnímam ako kuchynku, kde si prídem počas pracovnej prestávky zobrať kávu alebo čaj a hneď sa vraciam na svoje pracovné miesto.
• Nejasne definované pracovné miesto. Ak pracujem doma, tak mám pre túto činnosť jasne vymedzené miesto, ktoré sa “používa” zväčša len na  pracovné aktivity. Zväčša preto, lebo okrem pracovných mailov, ktoré čítam na pc položenom na pracovnom stole,  občas na tomto pc a tomto stole čítam a vybavujem aj súkromné veci. Pokiaľ je to len trochu možné, mali by ste na svoju prácu mať svoje jediné miesto.Nejaký kútik. Aj z mála sa dá urobiť veľa. Pre inšpiráci môžete ísť sem. Každý priestor je naplnený nejakou energiu. Znalci fenng šuej by vedeli povedať. Ak pracujete v kuchyni, tak tento priestor, aj bez vášho vedomia, bude ovyplvňovať vaše myslenie, vaše naladenie a to nemusí byť zrovna o práci.

• Celý deň som v pyžame. Tak ako priestor, tak aj naše oblečenie ovplyvňuje naše naladenie,naše zmýšľanie. Veď šaty robia človeka.  A akým človekom budete v pyžame a župančeku? Rozhodným? Dravým? Plným energie?Pripraveným kedykoľvek sa pustiť do náročných úloh,ktoré na vás čakajú? Nemyslím si to.  Predstavte si, že by váš potenciálny klient jednal s vami v župane, bol by pre vás dôveryhodný? Asi moc nie. Preto radím, obliecť sa do bežného denného oblečenia, presne tak isto,ako by ste išli do práce. Netvrdím, že máte mať oblek,ale župan by to nemal byť v žiadnom prípade. Pokiaľ nie ste bohémsky spisovateľ hľadajúci inšpiráciu v pohári whiskey:) A ešte anglický  lodi môžu pobehovať doma celý deň v pyžame:)

Práca z domu má svoje špecifiká je jednoznačene náročnejšia na sebadisciplínu než bežné zamestnanie. Ale výhody, ktoré pre mňa má, by som nevymenil za nič na svete.

A čo vy? Aké prekážky vám bránia pri práci  pri home office?

Páčil sa vám článok?  Nezabudnite sa potom príhlasiť k odberu príspevkov priamo do vašej mailovej schránky.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Tiež patríte k ľuďom, ktorí občas s neskrývanou pýchou hovoria: “poriadok je pre blbcov, inteligent (ja) zvládnem aj bordel”? Pamätám sa, že niektorí moji kolegovia tento argument skôr používali ako logickú výhovorku, ktorou ospravedlňovali kopy dokumentov, ktoré sa im hromadili na stole, prípadne v mailovej schránke. Okrem iného to bola dosť chabá racionalizácia neschopnosti konečne si na svojom stole a blízkom okolí urobiť poriadok.

Možno  vám spojenie time managemtnu a poriadku na stole príde ako zvláštne, ale zdanie klame. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že tu panuje priama úmernosť. Čím väčší neporiadok, tým ťažšie sa dokončujú úlohy,tým viac chýb sa robí, tým viac času sa stráca hľadaním potrebných dokumentov. Ide o to, že k dobrému time managementu potrebujete sústredenú myseľ. Myseľ, ktorá dokáže po určitú dobu zotrvať na jednom miesto. Na jednom zadaní. Avšak toto samo sebe je nesmierne ťažké. Veľa by vedeli rozprávať ľudia, ktorí majú nejakú skúsenosť s meditačnými technikami. Je veľmi jednoduché povedať si: “teraz sa budem 20 minút sústrediť na písanie tohoto článku. Ale myseľ nepočúva. Bude si robiť čo bude chcieť. Bude sa túlať v predstavách, bude sa ponárať do fantázií, skrátka bude neustále niekam odbiehať.  Pri takomto odbiehaní sa toho naozaj veľa urobiť nedá. Predstavte si  myseľ,ktorá sa sústredí na nejaké zadania ako pílu drevorubača. Pokiaľ je píla v záreze a pohybuje sa, tak sa práca posúva dopredu. Pokiaľ by sa však drevorubač po každom záreze obzrel, či ho niekto nevolá, alebo si spomenul, že doma zabudol vypnúť rýchlovarnú kanvicu, prípadne by musel odpovedať na telefonáty,  jeho práca by mu trvala nesmierne dlho. A čím viac takýchto vyrušení by sa v jeho práci objavilo,tým dlhšie by mu trvalo, než by svoje pílenie dokončil.

Neporiadok na stole je obrovským zdrojom vyrušení. Čím viac predmetov na stole máte, tým je pravdepodobnejšie, že sa vaša myseľ na niečom zastaví a bude sa tomu venovať. Môže to byť skutočne len okamih. Ale v tomto okamihu sa vaša myseľ nevenuje práci.

Predstavte si  že píšete nejaký článok alebo report. Celkom vám to ide od ruky, keď v jednom okamžiku  odhliadnete od počítača, možno len preto aby ste si upratali myšlienky. A v tom narazí váš zrak, na šek, ktorý sa vám na stole váľa už niekoľko dní. V okamihu ako vaše oči na ňom spočinú, rozbehne sa proces myslenia: “Ó nie, ešte toto som zabudol vybaviť. To budem musieť zájsť na poštu. Ja to tam tak nemám rád, vždy je tam kopec ľudí, hrozná otrava…hmm, keby to tak mohol niekto vybaviť za mňa…to je o ničom, táto pošta, prečo nemajú nejaký iný systém…a vôbec, nechce sa mi nikam posialať peniaze….ale musím…žeby som si našiel ešte nejakú inú robotu aby som mal viac peňazí? A čo by som mohol asi tak robiť?”

Vidíte čo sa  deje? Jeden jediný podnet spôsobil, že sa vaša myseľ zatúlala niekam celkom inam. A nielenže vás to vytrhlo z uvažovania, navyše vám to naindukovalo celkom iné pocitové naladanie než ste mali pred tým. Ono odbiehanie sa deje nielen do myšlienok ale aj do emócií. Ak sa chcete teda vo svojej práci posunúť noazaj o malý krôčik a neurobiť veľa (malý krok pre vašu myseľ, veľký krok pre vašu prácu a váš time management), stačí  keď si urobíte poriadok na stole.

Už sa vám niečo podobné stalo? Ubieha vám myseľ, ked máte na stole veľa vecí? Ako ste si s tým poradili? Podeľťe sa o svoje skúsenosti.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Prednedávnom som čítal jednu štatistiku, ktorá hovorila, že ľudia na internete najviac neznášajú reklamu. Ani sa im nečudujem, ja by som sa pokojne tiež  zaradil do tejto kategórie. Ale niekedy sa stane, že sa s vaničkou vylieva aj dieťa a vďaka apriórnemu odmietanu reklamy sa občas pripravíme o užitočné informácie.

Dostal sa mi do rúk článok, ktorý hovoril zhruba o tom, že work life balance je vlastne ďalším marketingovým výmyslom,a že ľudia work life balance nepotrebujú ,že sa jedná o niečo o čo sa vlastne netreba snažiť, pretože sa jedná o niečo prirodzené, len sa zase našiel niekto, kto sa na tom chce nabaliť. S týmto názorom nesúhlasím a chcem sa s vami podeliť o svoj postoj k tejto téme. Vybral som si dva pohľady, ktoré budú blízke mnohým ľuďom (aspoň si to myslím). Jeden som nazval  “pohľad do korporátneho open space” a druhý “pohľad spoza freelancerovho stola”. Ako je to teda s týmito dvoma pohľadmi?

V korporátnom prostredí som pracoval takmer 5 rokov. Myslím, že je to celkom dostačujúca doba aby som sa k tomu, ako to vo veľkých firmách chodí mohol vyjadriť. Netvrdím, že moje osobné skúsenosti sú jediné relevantné, ale ak vezmem do úvahy aj slová a názory mojich kolegov s  ktorými som vtedy spolupracoval, dostanem sa k slušnej vzorke názorov,ktoré reprezentujú to ako to  vyzerá s vyváženosťou osobného a pracovného života vo veľkých firmách. Ak odhliadnem od faktu, že dve z mojich kolegýň po náročnom projekte skončili od vyčerpania v nemocnici, tak každé naše spoločné strenutie končilo povzdychom “kiež by sme mali viac času na seba, svoje rodiny, svoje záujmy”.

Je takýto povzdych prejavom vyváženosti osobného a pracovného života? Nemyslím si. Pomer stráveného času nad plnením pracovných povinností v pomere k osobným záležitostiam je všetko možné, len nie vyvážený. Bežný 8 hodinový  pracovný čas od 9:00 do 17:00 by toho snáď ešte bol dôkazom, ale odchody presne načas z práce boli skôr veľkou výnimkou. A  to nehovorím ešte o hodinách práce na notebooku keď som prišiel domov. Myslím, že je veľmi  málo ľudí, ktorý pracujú v korporátnom prostredí, ktorí si pochvaľujú ako to majú dobre vybalancované. Ale blýska sa na lepšie časy. Inštitút home office je jedným z krásnych príkladov ako sa to dá.

Niekto by mohlo namietať  “keď sa chce, tak sa všetko dá”. Nuž, niekedy aj áno, ale nemal som pocit, že ktorýkoľvek z týchto ľudí nechcel mať viac času na seba a svoju rodinu. Častokrát  vyvažovanie pracovného a osobného nie je len o prostom chcení a vôli, ako sme si už o tom písali. Do rozhodovania vstupuje množstvo iných faktorov, ktoré snahu o work life balance skôr komplikujú. Ale poďme sa pozrieť na druhú stranu.K freelancerovi.

Veľa ľudí odchádza z firemného prostredia presne pre vyššie uvedené dôvody. Rozhodnú sa pre svoju vlastnú cestu. Odídu zo spoločnosti a založia si firmičku alebo len živnosť. Stanú sa freelancermi. Už nemajú nad sebou šéfa.Nikto nekontroluje ich reporty, pretože žiadne nerobia. Nemusia vstávať na 7:00. Nemusia v práci ostať po pracovnej dobe až do 21:00. Ich zásadná životná zmena sa týka toho, že boli schopní vymeniť istotu (samozrejme iluzórnu) trvalého pracovného pomeru za neistotu ale slobodu. Bohužiaľ ani tento, pre niekoho úžasný setting situácie, nie je zárukou vyváženosti osobného a pracovného života. Tu je niekoľko dôvodov prečo to tak je:

• žiadna formálna kontrolujúca autorita
• žiaden presné vymedzenie osobného a pracovného času
• žiadne presné vymedzenie priestorov kde freelencer pracuje (ak pracuje z domu)
• nedostatok sebadisciplíny

Spoločným menovateľom, ktorý práve freelancerovi spôsobuje túto nevyváženosť je nedostatok štrukturovanosti v pracovnom procese, resp.v aktivitách,ktoré ho živia. Všetko je akési rozpliznuté, nejasné, chýbajú tomu jasné kontúry.Keď idete z kancelárie domov a prekročíte prah, tak ste jednoznačne doma. Ale keď pracujete v obývačke a prekročíte prah kuchyne,ste doma  alebo ste ešte v práci? A čo ešte keď máte pracovný stôl v jednom kúte obývačky a od toho istého stola vybavujete aj osobné veci? Kedy ste v práci  a kedy ste už doma, keď ste vlastne stále doma?

Naučiť sa dobre “prelaďovať” je pre  freelancera kľúčová vlastnosť pre jeho dosahovanie work life balance.A nie je to jednoduché.Opäť môžem potvrdiť z vlastnej mnohoročnej skúsenosti. Aj keď work life balance a jeho dosahovanie má pre freelancera trochu inú podobu a budú sa  mu tam ukazovať iné úlohy, stále je to niečo čo si zaslúži jeho pozornosť.

Nuž a čo vy? Tiež si myslíte, že problematika work life balance je niečo umelé a nepotrebné? Ako vy dosahujete vyváženosť osobného a pracovného života?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Portál BNET citoval sever Yahoo, ktorý uverejnil zoznam oblastí, ktorým by ste sa v prípade, že uvažujete nad založením vlastného podnikania, mali vyhnúť. Tu je:

• Reštaurácie. Prevádzakovatelia musia bojovať s nízkymi maržami a sezónnymi výkyvmi v návštevnosti.
• Priamy predaj. Najäčšie zisky väčšinou “sedia” na vrchole pyrmídy, postavenej na pleciach predajcov.
• Online biznis. Veľa šťastia pri konkurovaní eBay a Amazon.
• Nezávislý consulting. Konzultanti stráva toľko času zháňaním klientov, že je veľmi ťažké postaviť si pri tom stabilný príjem.
• Franchising. Je to mýtus, ktorý hovorí, že franchisingu sa darí viac než iným typom biznisu
• Webové stránky profitujúce z návštevnosti. Potrebujete milión návštev denne aby ste mohli začať zarábať na reklame (v našich končinách to budú asi menšie čísla)

Súhlasíte s týmto zoznamom? Aké sú podľa vás oblasti kde sa oplatí začať podnikať?

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Možno by vás zaujímalo,kedy je vhodné si plánovať porady, ako je to z našou  výkonnosťou počas dňa a týždňa a iné informácie o time managemente. Článok s touto tematikou bol uverejnený v dnešných Hospodárskych novinách.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Ak sa pozriete na možnosti súčasného telefonovania, tak by sa vám z toho pokojne mohla zatočiť hlava. Operátori v snahe vyjsť v ústrety svojim klientom sa pretekajú v tom, kto im ponúkne zaujímavejší paušál. Keď tak nad tým uvažujem a zoberiem v úvahu ono známe  ” s jedlom rastie chuť” tak sa dá predpokladať, že chuť niektorých ľudí po nekonečných hovoroch nebude asi nikdy uspokojená. Ako to už chodí, ľudské potreby sú zo svojej podstaty nenaplniteľné. Čo je však k našej téme relevantné, je fakt, že dlhé telefonické hovory sú časovo náročné a preto ich môžeme pokojne zaradiť do kategórie požieračov času.

Naozaj je nutné aby sme telefonovali hodinu, dve? Naozaj sa nedá to, o čom sa bavíme cez telefón, vybaviť osobne? Okrem toho, že strácame čas, sa súčasne okracujeme o možnosť stráviť s ľudmi ktorým voláme chvíľe, ktoré stoja síce tiež nejaký čas ale zas majú nemalý dopad na to ako budú vyzerať naše vzťahy. Platí, že pokiaľ vzťahom nevnujeme čas a pozornosť, tak majú tendenciu zanikať, a ich kvalita sa stráca. A to je škoda, pretože nakoniec vzťahy, dobré vzťahy sú jednou z vecí, ktoré nám dávajú energiu a chuť do života.

Dobre, vezmime v úvahu skutočnosť, že niekedy sú dlhé telefonáty zmysluplné. Kedy by to tak mohlo byť?

1. Pracujeme spôsobom home office, potrebujeme byť preto v kontakte s kolegami alebo s klientami, aby sme mohli prediskutovať veci, ktoré sú pre našu prácu dôležité. V takom prípade sa ale náš telefonát striktne obmedzuje na fakty a údaje, prípadne na zdieľanie myšlienok, ktoré sú dôležité. Ešte lepšie než prosté telefonovanie, a to je tiež známe, sú videkonferencie, ktoré okrem hlasu, ktorý počujeme, využívajú aj to, že sa navzájom vidíme. A keďže sa 55% informácií odovzdáva cez neverbálnu komunikáciu, tak je o to dôležitejšie aby sme našeho partnera a kolegu aj videli.
2. Naši blízky sú veľmi ďaleko a nie je možné sa s nimi stretnúť. Tento typ telefonátu patrí do  opačnej skupiny ako ten prvý, pretože pracuje s úplne iným typom  vzťahu a taktiež aj informácie, ktoré si odovzdávame asi budú predsa len o niečo iné. Viac osobné, možno až intímne.
3. Iné? Aké iné telefonáty môžu byt zmysluplné keď hovoríme o dĺžke? Skúste navrhnúť dajakú inú kategóriu.

Ale-pokiaľ náš telefonát nepatrí ani do jedne z vyššie uvedených kategórií, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude jednať o mrhanie časom. Ak chceme aby naše telefonáty  boli naozaj úsporné, je potrbné si uvedomiť niekoľko vecí.

1. Mám jasno v tom čo je predmetom môjho telefonátu?
2. Viem aký je cieľ?
3. Mám pri sebe všetky potrebné informácie, o ktorých asi budem hovoriť?
4. Viem kde je hranica, za ktorou už je nevyhnutné osobné stretnutie?

Týchto niekoľko bodov by mohlo pomôcť nastaviť si základný setting aby sme obmedzili časové straty pri telefonovaní. Hmm, ono tu vlastne vzniká taký zaujímavý paradox. Telefón je pre mnohých pracovným nástrojom, ktorý slúži predovšetkým na to aby nám čas šetril, ale asi všetci vieme o aký typ telefonovania sa jedná. To telefonovanie je mrhanie časom, ktoré nemá žiaden cieľ, nikam nesmeruje, neobsahuje žiadne dôležité alebo zaujímavé informácie.

No a “last but not least” je dobré si dať dve a dve dokopy a urobiť si analýzu toho, či naozaj je pre mňa telefonovanie dôležitým “žrútom” času. Ak nie, tak je všetko v poriadku a môžeme sa ísť pozrieť na ďalšieho nepriateľa time managementu.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Nech sa na to pozriete z ktorej koľvek stany, komunikácia je tak nevyhnutnou súčasťou nášho denného kontaktu s ľudmi, že nie je možné sa jej úplne vyhnúť. V rozličných rozhovoroch sa ocitáme každý deň, či už chceme alebo nie. A samozrejme tá druhá možnosť, kedy sme zatiahnutý do rozhovorov, ktoré nás okrádajú o čas, je niečo, čomu by bolo dobré sa vyhnúť. Poďme sa teda v krátkosti pozrieť na to ako sa takýmto žrútom času vyhnúť. Pre jednoduchšie delenie a prehľad si tieto rozhovory rozdelíme na dve časti: tie ktoré sa odohorávajú v osobnom prostredí a potom tie ktoré sa odohrávajú niekde na pracovisku. Ktorý čas, resp. ktoré “kecy” sú pre vás viac obťažujúce? Nechcem byť prorokom, ale je možné, že väčšina z vás povie, že je to tá druhá možnosť. Pracovné rozhovory.

Vždy som si kládol otázku, ako je možné, že tak veľa ľudí, ktorí sú zapojení v pracovnom procese si v robote nájde čas na také činnosti ako je napr. ohováranie, klebety, hodinové popíjanie kávičky a pod. Najprv ma to takmer privádzalo do zúrivosti, ale potom som si dajako na to zvykol a “odstrihol” sa od toho. Odpoveď bola pre mna jednoznačná: títo ľudia proste nemajú čo robiť. Prosím, uvážte: nemajú čo robiť?! V súčasnom, tvrdo konkurenčnom prostredí nemajú čo robiť. Ak sa takýmto úkazom, a verím , že to nebude žiadna výnimka, stretnete, tak vedzte, že niekde sa stala chyba. Niekde v systéme, akým je firma alebo spoločnosť riadená. No dobre , tak vieme, prečo je tu skupina ľudí, ktorí sú vlastne platení za to aby svojím jednaním pripravovali nás o náš čas a tak povediac o naše peniaze. Niekedy ťažko znášam, keď viem, že z mojich daní, je platené niečo, načo by som asi dobrovoľne peniaze nikdy nedal. A uvedomiť, že z mojich peňazí platím niekoho kto ma zdržuje v mojej robote, tak to je len ďalší dôvod aby mi to zdvihlo žlč. Okrem posledne spomenutej aktivity mi takáto myšlienka ale na druhej strane dokáže pomôcť v uvedomení si naliehavosti s ktorou musím s týmto nešvárom niečo robiť. Myslím, že by tu bolo pár možných protiopatrení:

1. Na začiatku dňa si jasne určiť, čo budem tento deň robiť, aký je môj plán, čomu sa budem venovať, čo sú moje priority. Vhodnou pomôckou k tomu je mať “to do list”. Dôležité je rozvrhnúť si činnosti na urgentné, nevyhnutné a odložiteľné. Existuje tzv. Franklinov štvorec, ktorý vytvára 4 kvadranty činností, ktoré sú vysledkom kombinácie naliehavosti a dôležitosti. Podrobnejšie sa tejto matici budeme venovať inokedy. Ešte je tu jedna matica, ktorá hovorí o tom, žeby ste si na najdôležitejšie činnosti dňa mali vyčleniť cca 60% času a 40% si nechať pre nepredvídaní okolnosti. Ktoré sa síce predvídať nedajú ale je takmer isté, že sa stanú.
2. Uvedomiť si aké dôsledky bude mať pre vás to keď vás iní budú okrádať o čas. Vaša robota bude stáť, dostanete sa pod časový stres, v takom prípade začnete robiť chyby a už to ide s vami ako zo snehovou guľou, ktorá sa valí z kopca. Tento bod by som skôr považoval za akúsi vnútornú prípravu, resp. predprípravu na situácie. ktoré môžu prísť. Niekedy totiž v čase kedy by sme to potrebovali je neskoro a vtedy si väčšinou hovoríme “kiež by som si to bol uvedomil”. A aby sa toto nestalo tak takéto uvedomenie si je veľmi dobrým nástrojom. Podobným postupom, ktorý by sme mohli označiť ako z rovnakého súdka je zámer. Zámer, to je vám úžasná vec, pokiaľ s ním dokážete pracovať, dokážete urobiť veľmi veľa vecí, a to nielen z oblasti time managementu. V stručnosti je zámerom to, keď si v mysli poviete, o čo vám ide, čo chcete dosiahnuť. Podobá sa to trochu už vyššie spomenutému uvedomeniu, ale zámer v sebe obsahuje určitú intecionalitu, ktorá má v sebe energiu. A využitie tejto energie je tým, čo prináša v plánovaní a dodržiavaní toho čo ste si zaumienili úspech. Celkom zaujímavý článok o zámere (a nielen o zámere), aj keď z úplne inej oblasti nájdete tu. Možno sa vám to bude zdať ustrelené, tak to prosím berte s rezervou a ak tam nájdete niečo čo by vás zaujalo, tak je to dobre. Ak nie, nevadí.
3. Naučiť sa jasne povedať NIE. Pre niektorých ľudí je toto neprekonateľná prekážka, s ktorou sa však dá bojovať. Jedným z nástrojov je asertivita. Aj keď je toto slovo a to čo sa za ním skrýva takmer sprofanované, niektoré nástroje ktoré ponúka, majú niečo do seba a bolo by ich škoda nevyužiť. V tom NIE je obsiahnuté “prepáč ale teraz nemám čas, môžme sa o tom pozhovárať neskôr?” a rozličné iné variácie na túto vetičku.
4. Stanovenie cieľa rozhovoru. Pokiaľ sa vám podarí už na začiatku diagnostikovať, kam takýto rozhovor môže smerovať, viete to zastaviť. Veľmi dôležité je toto umenie vtedy keď sa zúčastňuje rozličných formálnych alebo motivačných rozhovorov. A pokiaľ ste manažér, tak vyššie povedané pre vás platí dvojnásobne. Bez cieľa nebudete vedieť či idete správnym smerom a neísť správnym smerom je strata času, energie aj peňazí. Aj keď to niekedy môže vyzerať neurvalo, otázka “a čo je vlastne pointa?” môže vášho zdržovateľa odradiť od ďalšieho pokračovania.
5. Prísť do práce o niečo skôr alebo odchádzať o niečo neskôr a urobiť tú najdôležitejšiu robotu skôr než vám niekto skočí do pracovného rytmu. Aj keď vás potom niekto vyruší, už to nie je také tragické pretože viete, že to najdôležitejšie už máte za sebou. Niektorí manažéri hovoria, že v takýchto chvíľach sú najproduktívnejší. SKúste či sa to bude týkať aj vás.
6. Obmedziť “pokec” na minimum. Ak už teda chcem udržať určité dekórum, potom sa budem snažiť aby som sa z takéhoto rozhovoru stiahol tak rýchlo ako sa len dá. To sa okrem vyššie spomenutého predsavzatia dá urobiť aj tak, že nebudete prilievať olej do ohňa a svojimi príspvakami nebudete obohacovať dialóg, ktorý sa práve odohráva.

Týchto niekoľko nápadov by sme mohli rozvíjať ďalej a určite by sme ešte zopár našli. Je to ale ešte druhá kategória rozhovorov. Osobné. Pri týchto naozaj veľmi záleží na tom o čo vám v takom rozhovore ide. Či má nejaký iný účel, než pokec. Lebo aj keď sa to môže zdať akokoľvek čudné, taký pokec o ničom a o všetkom pri káve alebo čaji vôbec nemusi byť na zahodenie. Pokiaľ však ale z takéhoto rozhovoru odchádzate unavený a nespokojný, niečo nebolo v poriadku. Jedným z dôvdou prečo sa tak deje je to, že energia rozhovoru by mala byť rovnomrene rozdelená medzi oboch zúčastnených. Ak ten druhý len hovorí a hovorí a nepustí vás k slovu, alebo keď hovorí len o sebe (och, to je strašné niečo také počúvať) tak je treba niečo urobiť. Ak sa vám niečo také pravidelne opakuje, možno by bolo vhodné zvážiť, či taký vzťah, kde nie sú sily rovnomerne rozložené má hodnotu, do ktorej sa vám oplatí investovať. Nechcem aby to vyznelo tak, že ľudi ktorí len hovoria a hovoria a moc nepočúvajú sú na odpis, ale… Ak vám vzťah v ktorom ste vy tým počúvajúcim nič nedáva, resp. vám berie čas a energiu, načo v ňom potom ostávate? Hmm, no toto je téma na podrobnejšie prebratie, ale snáď vás to trochu inšpirovalo k tomu aby ste prehodnotili svoje vzťahy z tohto hľadiska a uvedomili si, ktoré sú pre vás dôležité a ktoré vám len berú čas a energiu a na oplátku vám nič neprinášajú.

Podeľte sa o svoje skúsenosti , rád budem s vami o tom diskutovať.

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!

Čas plynie. Plynie rýchlo, inokedy zase plynie pomaly. Strácame ho, máme ho nedostatok, míňa sa nám, a len veľmi zriedka, ak vôbec niekedy, máme k dispozícii čas celého sveta. Čas, keď si ho predstavíme ako komoditu, je spomedzi všetkých komodít najspravodlivejšie rozdelený medzi ľudí. Nikto ho nemá viac než ten druhý. A aj napriek tomu si uvedomujeme, že niekto toho času má viac a niekto menej.

Ale skutočnosť je taká, že každý ho má rovnako (ak samozrejme odhliadnem od faktu, že nikto z nás nevie ako dlho tu bude). V čom sa však odlišujeme, je, akým spôsobom s naším časom, ktorý je naozaj vzácny, pretože ak sa raz minie už sa nikdy nevráti, narábame.
Ako ho využívame,ako s ním zaobchádzame. Pretože práve toto zaobchádzanie je zdrojom našich vyjadrení, kedy môžeme povedať “mám málo času” alebo aj “tento čas považujem za zmysluplne využitý”

V tomto blogu sa budem venovať rozličným aspektom zvládania času, time managementu, life managementu, work life balance a mnohým iným oblastiam a témam, ktoré so zvládaním času súvisia.
Verím, že čas ktorý pri čítaní týchto riadkov strávite bude pre Vás zmysluplne využitým časom:)

Share on Facebook

If you enjoyed this post, make sure you subscribe to my RSS feed!